Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Asi Esther

„Moje nepreložiteľné hviezdy mi ukazovali cestu, písala som a zablúdila na tajnej cestičke gramatiky, človek píše, ako dýcha, neustále som sa usilovala zmierniť užialenosť a útechu, akoby mi toto zmierenie mohlo priniesť závan morského vánku.“

Asi Esther – debutový román rodáčky z Kyjeva Katje Petrowskej, ktorý napísala po nemecky je netypickým príbehom histórie jej rodiny a niekoľkých príbuzných židovských rodín za uplynulých približne stopäťdesiat rokov. Je cestopisom pamäti, ktorá sa túla po hmlistej krajine, kde postavy strácajú svoje obrysy a miznú a vynárajú sa na nečakaných miestach.

Katja Petrowskaja v rodinnej histórii nehľadá katarziu, potvrdenie vlastnej identity, korene, ku ktorým by sa mohla upnúť, podľa ktorých by mohla zadefinovať svoju súčasnosť. Od množstva spomienkových kníh, beletrizovaných príbehov z dejín

Asi Esther 

Katja Petrowskaja, preklad Zuzana Demjánová, PREMEDIA 2015

UKÁŽKA

stredoeurópskych a východoeurópskych židovských spoločenstiev sa Asi Esther odlišuje najmä jazykom, štruktúrou, a tak aj čitateľským pocitom. Autorka ju nenapísala v neutrálnej angličtine, ale v jazyku nepriateľa, v nemčine, ktorú sa naučila ako dospelá a ktorá jej ponúkla na tejto literárnej ceste dočasný prístav. „Moja nemčina, pravda a omyl, reč nepriateľa, bola východiskom, druhým životom, láskou, čo nevyprchá, lebo je nedosiahnuteľná, dar i jed, akoby som pustila na slobodu vtáčika.“

Prostredníctvom jazyka spája fragmenty rodinných legiend s faktami, s návštevami archívov a múzeí, kde pátra po svojich predkoch, ktorí v Poľsku učili hluchonemé deti rozprávať. Hľadá prarodičov, čo zakladali sirotince pre deti, ktoré naučili odčítavať z pier v poľštine a hebrejčine a modliť sa, akoby naozaj počuli. Rekonštruuje prípad prastrýka Judasa Steina, ktorý spáchal v Moskve atentát na nemeckého veľvyslanca, v dobových novinách s takmer storočným odstupom nachádza detaily, fotografie, špekulácie. Katja Petrowskaja sa však nikdy nevzdáva súčasnosti. Približnosťou, nepreložiteľnosťou jazyka naznačuje, že žijeme v nepretržitej prítomnosti, ktorej význam a množstvo paralel nemáme šancu zachytiť, pochopiť a vstrebať. Pod ich ťarchou by sme sa zlomili, onemeli. V jej knihe sa celá história zmení na list papiera, ktorý ťažkou rukou popísala jej slepnúca príbuzná, jedno slovo cez druhé, veta cez vetu, roky cez roky, zažltnutý papier s obrázkom háčkovanej čipky života a dejín.

„A potom Adolf, vtedy celkom bežné meno, ale pre mňa alarmujúce. Adolf potvrdil moje obavy z toho, že nad minulosťou nemám žiadnu moc, žije, ako sa jej chce, len umrieť nedokáže.“ Cez dvojité matné sklo piatich cudzích jazykov a štátnych príslušností sa Katji Petrowskej podarilo zmazať hranice medzi my a oni, metaforicky priblížiť pocit z jedného sveta, v ktorom prinajmenšom v ľudskom vnútri, toto delenie neexistuje, absurdnými rodinnými historkami zdôrazniť komickosť identifikácie s obeťou či nepriateľom.

V konečnom dôsledku je Asi Esther románom o jazyku, v ktorom význam a pocity presakujú cez jeho nedokonalú škrupinku. Autorka píše, ako dýcha – v lyrických dlhých vetách plných obrazov a zdvojených významov získava potrebný odstup, aby sa vzápätí mohla vrátiť k sebe, k priznaniu vlastných slabostí a ilúzií o tom, že nad minulosťou máme nejakú moc. Zasmeje sa nad tým, ako opäť raz uverila tomu, že potreba patriť niekam, k niekomu správnemu je skutočná. V preklade Zuzany Demjánovej sa zachovala krehká poetika dvojznačnosti, otvorenosti jazyka a paradoxov prekladu kultúry v priestore, ktorým otriasli pogromy, vojny, revolúcie, ideológie, rozostrujúce význam slov, zahmlievajúce identity a zosmiešňujúce hranice a múry, ktoré za cenu toľkých obetí nakreslili a postavili.

Katja Petrowskaja dostala v roku 2013 za román Asi Esther Cenu Ingeborg Bachmannovej. Žije v Berlíne a svojím netradičným, oslobodzujúcim a pre mnohých aj odvážnym pohľadom na svet prispieva do nemecky aj rusky písaných novín.

Písané pre reláciu RTVS Krajina kníh

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia