Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Veterán moskovského konceptualizmu

Foto: autor

V Moskve a vôbec v Rusku obyvatelia neváhajú zaplatiť za kultúru. V tieto dni aj v čase veľkých mrazov sú veľké rady na výstavu výtvarníka Valentina Alexandroviča Serova v pobočke Treťjakovej galérie na nábreží rieky Moskva. Záujem je aj o umenie, ktoré nie je stredným prúdom.

Pravidelne čítam jeden ruský server, ktorý mi ponúkal mi autorský večer Leva (Semjonoviča) Rubinštejna v Dome novinárov v Moskve. Rubinštejn sa dá považovať za jedného z predstaviteľov moskvského konceptualizmu. Tento umelecký smer vznikol v polovici šesťdesiatych rokov a existoval do konca deväťdesiatych.

Lev Rubinštejn (1947) je ruský básnik, literárny kritik, publicista a esejista. V roku 2012 získal cenu za nové trendy v literatúre, ktorú financuje miliardár Michail Prochorov.

Korene

Čo je to moskovský konceptualizmus? Na úvod si pripomenieme, aké sú východiská tohto umeleckého smeru. V 20. storočí bolo výtvarné umenie najväčším laboratóriom skúmania konceptuálnych myšlienok. Tieto skúmania prešli do myšlienok novej literatúry, novej hudby a nového divadla. Niektoré súčasné umelecké žánre pochádzajú z týchto čias, napríklad performance. Práve vo výtvarnom umení sú korene moskovského konceptualizmu.

V roku 1979 filozof a teoretik umenia Boris Grojs napísal článok s názvom Moskovský romantický konceptualizmus, ktorý nezverejnili. V ňom sú spomenuté hlavné postavy hnutia, ale napríklad aj skupina Kolektívne činy, umelci Andrej Monastyrskij, Nikita Alexejev, Ivan Čujko, Alexender Melomed a Vitalij Komar.

Pre pochopenie moskovského konceptualizmu je potrebné pochopiť to čo kedysi nazval literárny kritik Jurij Tyňanov pomenoval slovným spojením životný štýl literátov v oblasti takzvanej paralelnej literatúry.

„Oficiálni spisovatelia sa stretávali a pili v Dome spisovateľov, výtvarníci v Dome výtvarníkov. Neoficiálni básnici a výtvarníci sa stretávali v ateliéroch a v známych kuchyniach, kde tiež pili,“ hovorí Lev Rubinštejn.

Princípy

V polovici sedemdesiatych rokov sa začali stretávať v Moskve umelci, ktorí mali spoločné názory na estetické hodnoty. Nikdy nevydali žiaden spoločný manifest, boli dospelí a preto sa nedá hovoriť o umeleckej škole. Mali len spoločný umelecký jazyk. Veľmi veľa, ba až nekonečne sa rozprávalo. V písomnej forme nič nezostalo. „Dnes si len ťažko spomeniem kto použil ako prvý jeden zo základných princípov našej tvorby – slovo mihotanie.“ Ďalším významným princípom tvorby bolo odstránenie akýchkoľvek rozdielov medzi žánrami, ale aj umeleckým smermi. Literáti vstupovali do výtvarných diel, výtvarníci do oblasti literatúry. Výtvarníci sa snažili zakomponovať do svojich diel slová, ale aj básnici chceli svoje diela vizualizovať.

Ateliéry sa premenili na priestor splývajúcich smerov a žánrov. Skupiny ľudí, ktorí sa v nich stretávali vytvorili smer moskovského konceptualizmu. Existuje veľa definícií, ale jedna je z nich najvhodnejšia. Ak použijeme priestorovú metaforu, tak môžeme povedať, že je to „miesto kde sa stretol výtvarník, ktorý sa snaží o literárnosť, a literát snažiaci sa o výtvarnosť,“ hovorí Lev Rubinštejn. Dodáva, že ateliéroch sa prednášala poézia, hrala hudba, predvádzali sa objekty, ukazovali výtvarné diela. Okruh týchto známych dostal pomenovanie moskovský konceptualizmus.

Semiotická situácia

Konceptualizmus nevymysleli konceptualisti. Vznikol spontánne v čase, keď minimálny pokus o obsah sa vyvetral, a obsah unikol z mnohých slov a slovných spojení. Vyvetral sa z hesiel typu „strana a ľud sú jednotní“, „hospodárstvo musí byť hospodárne“. V čase, keď bol generálnym tajomníkom Leonid Brežnev, sa prijal Potravinový program ZSSR. „Tento program vlastne absolútne nahradil samotné potraviny,“ komentuje Lev Rubinštejn. Podstatnou časťou konceptualizmu je „predstava o tom, že znak predchádza označovanému a to, že znak zbavený svojho obsahu je objektom umeleckej interpretácie... ..čím viac obsahu sa vyvetrávalo zo znaku, a jeho obal bol čoraz tenší, čím bol prázdnejší, tým skôr sa stával predmetom umeleckej interpretácie.“

Konceptuallzmus, ale aj SocArt vznikli práve v čase, keď si umelci uvedomili, že znaky obsluhujúce ideológiu prestali strácať nielen obsah, ale aj emocionálnu zložku, či už negatívnu, alebo pozitívnu, a navyše strácali aj ľudskosť. Do týchto prázdnych škrupín znakov začalo umenie pumpovať iné významy, obsah. „Bola to celkom dobrá terapia!“ hovorí Lev Rubinštejn. Človeku, ktorý chce mať v znakoch obsah a nemá ho, sa žije veľmi ťažko. Konceptualizmus vychádzal z predstavy o umení ako o dokončenom texte. Ľudia z oblasti spoločenských vied, ale aj ľudia s humanitným vzdelaním sa v reálnom živote často rozprávali slovami iných ľudí, heslami, ale aj cudzou intonáciou.

Texty

Texty konceptualizmu sa preto stávali textami o texte. Sú to aj výtvarné diela o výtvarných dielach, divadelné hry o divadelných hrách, hudba o hudbe. „Ak sa pokúsime jedným slovom označiť túto metodológiu, ktorá spája rôzne poetiky a rôznych ľudí, tak to bude slovo kritika. Kritika jazyka a umenia, ale aj radikálna revízia jazyka kultúry“ tvrdí Lev Rubinštejn. Každý pozná výrok Teodora Adorna „písať poéziu po Osvienčime je barbarské.“ My sme to premenovali na poéziu po Gulagu, dodáva Rubinštejn. Autor-konceptualista ponúka čitateľovi vždy spoluautorstvo. Vtedajší autori si spolu s recipientmi všímali informačný šum, v ktorom sa snažili nachádzať poriadok.

Konceptualizmus dnes už neexistuje. Nebol slohom, štýlom, či školou. Bol len zvláštnym vzťahov umelcov ku kultúre a spoločnosti. Texty však dodnes žijú svojím životom.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia