Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Kniha 2015

V Inaque.sk máme radi pokrok a zmeny, ale dobrých tradícií sa držíme. Patrí medzi ne aj koncoročná anketa o najzaujímavejších knihách, ktoré sme v uplynulom roku čítali.

Aňa Ostrihoňová

Ak už na nič iné, na dobré knihy bol rok 2015 celkom štedrý. Meghan Daum vydala zbierku esejí Unspeakable: and Other Subjects of Discussion, v ktorej píše o osobných – nevysloviteľných – témach, ako je napríklad vzťah s matkou, ale aj o univerzálnejších témach ženskej emancipácie a pocitu vykorenenosti jednej generácie, ktorá už nepatrí ku Generácii X, ale zároveň s tzv. millennials má len málo spoločné.

Jedna z esejí vyšla aj v časopise New Yorker pod názvom Difference Maker a autorku priviedla k myšlienke zostaviť antológiu textov venujúcich sa téme dobrovoľnej bezdetnosti. Selfish, Shallow and Self-Absorbed je zbierkou úvah, esejí, osobných príbehov spisovateľov, ktorých nevystihuje ani jeden zo stereotypov uvedených v názve knihy. To by museli byť všetci rovnakí a okrem toho, že sú spisovatelia a nemajú deti, príbehy ich životných rozhodnutí často ovplyvnených náhodami a okolím, nič iné nespája. Niektoré texty sú vtipné a cynické (Geoff Dyer), iné presahujú do širšieho kultúrneho kontextu, paradoxov ženského hnutia či ekológie. Niektorí z autorov a autoriek sa nad svojou voľbou zamysleli prvýkrát, iní sa s ňou vyrovnali dávnejšie (Lionel Shiver).

Kniha Helen Macdonaldovej H is for Hawk je nielen pôsobivým opisom smútku a prázdna, ktoré v duši zostane po odchode blízkeho človeka, ale aj krehkým portrétom vzťahu človeka s prírodou, ktorej sa odcudzil. Helen Macdonaldová píše poeticky nielen o sebe a svojej osobnej skúsenosti s „výchovou“ jastraba, ale aj o sokoliarstve a jeho mýtoch a tradícii.

Z románov bol tento rok pre mňa najväčšou radosťou záverečný diel Neapolskej ságy Eleny Ferrante The Story of the Lost Child a kniha francúzskej spisovateľky Isabelle Autissier Soudain, seuls o dvojici tridsiatnikov znudených parížskym životom, ktorí sa vyberú na cestu okolo sveta a stroskotajú na malom ostrove pri Patagónii. Hoci ma recenzie, ktoré autorku prirovnávali k Josephovi Conradovi, trochu odrádzali, nakoniec som bola rada, že som sa mohla ocitnúť na neobývanom ostrove, vo svete skutočnej literatúry.

Tomáš Čejka

Z viacerých kníh, ktoré má tento rok zaujali, je napríklad kniha Tomáša Černáka Mladé roky Gustáva Husáka. V dejinách všetkých krajín a národov sú vždy zaujímavejšie kontroverzné a zložité postavy ako tie ploché a simplicitné. To isté platí aj o Husákovi.

Z beletrie ma potešil prvý slovenský preklad svetovo uznávanej autorky Eleny Ferrante – Geniálna priateľka z pera Ivany Dobrakovovej. Autorka, o ktorej píšu svetové literárne magazíny v superlatívoch, sa konečne dostala aj k slovenským čitateľom.

Z kníh o fotografii ma tento rok potešila podarovaná Slovenská nová vlna. Nekomentujem to, lebo je stokrát lepšie vidieť, ako počuť.

Tomáš Mrva

Sprvu som si myslel, že tento rok nebol bohatý na dobré knihy, ale keď som sa hlbšie zamyslel, zistil som, že ich v skutočnosti bolo dosť. The Invisible History of the Human Race je veľmi dôležitá kniha, pretože nám pripomína, že na úrovni DNA sú si všetci ľudia takí blízki, že rasové a národnostné rozdiely, ktoré nám slaboduchí jedinci tak radi pripomínajú, sú pre prírodu len poznámka na okraj.

PostCapitalism nám zase ukazuje, že kým na Slovensku niektorí ekonomickí analytici vzdychajú od nadšenia, keď sa úrokové sadzby pohnú o desatinu percentuálneho bodu, ekonomické myslenie vo svete je niekde úplne inde. Nezaoberajú sa šumom, ale tým, čo je podstatné pre našu budúcnosť. S autorom vo viacerých veciach nesúhlasím, ale píše dobre a zaujímavo.

Z takmer domácej literatúry faktu ma zaujala kniha Československá redakce Radio Free Europe. Slobodná Európa bola takým fenoménom, že aj dejiny exilovej rozhlasovej redakcie občas pripomínajú politicko-špionážny triler.

Martin M. Šimečka napísal novely z knihy Džin ešte za bývalého režimu. Tento rok vyšli po jeho páde už druhý raz. Som rád, pretože autor sa na nič nehrá a ukazuje realitu 80. rokov v rôznych vzájomne prepojených vrstvách. Aj vtedy mali ľudia nielen starosti, ale aj radosti. A kým nie ste v base, žiadny režim vám nezakáže vybehnúť do prírody...

Keď už sme pri behaní. Natrafil som na niekoľko zaujímavých bežeckých knižiek, ale vypichol by som The Way of the Runner o pozoruhodnej bežeckej kultúre v Japonsku. Úplný protiklad Keňanov. V dobrom aj v zlom.

Peter Bilý

Ťažko sa mi prispieva do ankiet o knihu roka, pretože počas jedného roka na mňa silnejšie zapôsobí viacero kníh a nie jedna a je tak trochu nespravodlivé z tých kníh vyberať iba jednu.

Tento rok bol pre mňa zaujímavý aj tým, že som sa vrátil k už prečítaným dielam (pred 15 – 20 rokmi) dvoch autorov – J. D. Salingera a Vincenta Šikulu. Znovu som si prečítal kompletného Salingera a mal som pocit, že ho čítam prvýkrát. Mal som teda zážitok nielen zo Salingerových riadkov, ale aj z „pocitu vymenenosti“ – odkedy som ho čítal prvýkrát uplynulo pätnásť rokov, no keď som ho tento rok čítal znovu, mal som zrazu pocit, že to bolo veľmi dávno a dnes som úplne iný človek.

Tento rok som sa vďaka prvému zväzku súborného diela vydaného vydavateľstvom Tatran v roku 2007 vrátil k Šikulovým poviedkam a novelám, ktoré som si prelúskal približne v čase prvého kontaktu so Salingerovým dielom. Pri opätovnom čítaní Šikulu som sa pristihol pri tom, že ho čítam veľmi pomaly a s až neuveriteľným pôžitkom. Mal som pocit, že až teraz sa mi odhalili niektoré vrstvy Šikulovho štýlu, ktoré som prehliadal. A objavil som v sebe aj novú empatiu voči Šikulovi ako autorovi.

Ak musím spomenúť aspoň jednu knihu vydanú tento rok, tak je to Nevďačná cudzin(k)a Ireny Brežnej (Aspekt, 2015). Táto slovenská autorka píšuca po nemecky a žijúca vo Švajčiarsku je tak trochu nespravodlivo prehliadaná, neviem z akých dôvodov (Pretože je žena? Alebo preto, že nepatrí k žiadnej z tunajších literárnych svoriek?), pričom píše vynikajúco. Posledná do slovenčiny preložená kniha má silný príbeh, má nefalšovanú hĺbku a dnes je možno aktuálnejšia (aj keď nadčasová), ako v čase jej vydania v nemčine.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť