Andrei Makine
new yorker
Danielle McLaughlin
Jenny Erpenbeck
Hannah Arendtová
Roberto Bolaño
Saphia Azzeddine
Zygmunt Miłoszewski
Lena Andersson
Foto: Sergio Larrain
Roberto Bolaño
Jørn Lier Horst
Frank Tallis
Caitlin Moranová
Ingar Johnsrud
Jenny Offill
Petra Soukupová
Petra Soukupová
Katja Petrowskaja
Steven D. Levitt & Stephen J. Dubner
Olga Tokarczuk
Irvin D. Yalom
Tessa Hadley
Alexander Solženicyn
Shelly Kingová
Bye Bye Blondie
Virginie Despentesová
Amanda Prowseová
Frank Tallis
Jørn Lier Horst
Adam Phillips
Christiane F.
Oliver Sacks
David Lagercrantz
Ned Beauman
Elena Ferrante
Anne-Marie O'Connorová
A.M. Homesová
Claire Messudová

Aké drahé je zadarmo

Poznanie je niekedy bolestivé - svoje o tom môže rozprávať behaviorálny ekonóm Dan Ariely, ktorý v nasledujúcej ukážke opisuje, ako ho ťažký úraz priviedol k skúmaniu toho, ako sa rozhodujeme.

Ako ma úraz priviedol k iracionalite a k výskumu opísanému v tejto knihe

Veľa ľudí mi hovorí, že mám nezvyčajný pohľad na svet. Za ostatných približne 20 rokov vedeckej kariéry mi to prinášalo veľa radosti pri zisťovaní, čo skutočne ovplyvňuje naše rozhodnutia v každodennom živote (na rozdiel od toho, čo si myslíme, často veľmi sebavedome, že ich ovplyvňuje).

Viete, prečo si tak často sľubujeme, že budeme držať diétu, no vydržíme, len kým okolo nás neprejde vozík so zákuskami?

Viete, prečo niekedy nadšene nakupujeme veci, ktoré vlastne vôbec nepotrebujeme?

Viete, prečo po užití aspirínu, ktorý stál jeden cent, máme na­ďalej bolesti hlavy, ale prečo tá istá bolesť ustúpi, keď aspirín stojí 50 centov?

Viete, prečo ľudia, ktorých požiadajú, aby si spomenuli na desať Božích prikázaní, majú tendenciu byť čestnejší (aspoň hneď po tom) ako tí, ktorých o to nepožiadali?

Alebo prečo etické kódexy na pracovisku skutočne znižujú ne­čestnosť?

Kým dočítate túto knihu, budete poznať odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky, ktoré ovplyvňujú váš osobný život, váš pracovný život a váš náhľad na svet. Ak porozumiete odpovedi na otázku o aspiríne, bude to mať dôsledky nielen na vašu voľbu liekov, ale aj na jeden z najväčších problémov našej spoločnosti: cenu a efektívnosť zdravotného poistenia. Pochopenie vplyvu Desatora na znižovanie nečestnosti môže pomôcť predísť ďalšiemu podvodu podobnému tomu, akého sa dopustil Enron.

A ak pochopíme dynamiku impulzívneho jedenia, bude to mať dôsledky na všetky ostatné impulzívne rozhodnutia v našich životoch – vrátane toho, prečo je také ťažké šetriť si peniaze na horšie časy.

Cieľom tejto knihy je pomôcť vám zásadne prehodnotiť, čo vás a ľudí okolo vás poháňa. Budem sa o to snažiť predstavením širokej škály pokusov, zistení a anekdot, z ktorých mnohé sú zábavné. Keď uvidíte, aké systematické určité chyby sú – ako ich znovu a znovu opakujeme – myslím, že začnete prichádzať na to, ako sa im vyhnúť.

Ale skôr, než vám rozpoviem o svojom čudnom, praktickom, zábavnom (a v niekoľkých prípadoch dokonca lahodnom) výskume jedenia, nakupovania, lásky, peňazí, odkladania úloh na neskôr, piva, čestnosti a iných oblastí života, mám pocit, že je dôležité, aby som vám povedal o pôvode svojho dosť neortodoxného svetonázoru – a tým pádom o pôvode tejto knihy. Je to smutné, ale moje uvedenie do tejto problematiky začalo pred mnohými rokmi – úrazom, ktorý zďaleka nebol zábavný.

Jedného dňa, ktorý by za iných okolností mohol byť obyčajným piatkovým odpoludním v živote osemnásťročného Izraelčana, sa behom niekoľkých sekúnd všetko nenávratne zmenilo. Výbuch hor­číkovej svetlice, aké sa v noci používajú na osvetlenie bojísk, mi spôsobil popáleniny tretieho stupňa na 70 percentách tela.

Nasledujúce tri roky som strávil v nemocnici omotaný obväzmi a neskôr som začal vychádzať na verejnosť len príležitostne, natia­hnutý v tesnom syntetickom obleku a s maskou, takže som vyzeral ako pokrivená verzia Spidermana. Keďže som nebol schopný zúčast­ňovať sa na každodenných aktivitách ako moji priatelia a rodina, cítil som sa čiastočne odlúčený od spoločnosti a následkom toho som zvonku začal pozorovať činnosti, ktoré kedysi tvorili súčasť mojej rutiny. Ako keby som prišiel z inej kultúry (či planéty), začal som premýšľať o cieľoch svojho vlastného správania i správania ostatných ľudí. Napríklad mi začalo vŕtať hlavou, prečo milujem práve určité dievča a nie iné, prečo je moja denná rutina zostave­ná tak, aby vyhovovala lekárom, ale nie mne, prečo rád leziem po skalách, ale nebaví ma študovať dejiny, prečo mi tak záleží na tom, čo si o mne myslia iní, a predovšetkým som premýšľal o tom, čo v živote ľudí motivuje a núti nás správať sa tak, ako sa správame.

Počas rokov, ktoré som po úraze strávil v nemocnici, som na­dobudol značné skúsenosti s rôznymi typmi bolesti. Mal som tiež dostatok času, aby som o nich medzi jednotlivými operáciami a lieč­bami uvažoval. Zo začiatku sa moja každodenná agónia odohrá­vala v „kúpeli“. Pri tejto kúre som bol ponorený do dezinfekčného roztoku, dávali mi dole obväzy a zoškrabúvali mŕtve časti kože. Na neporušenej koži spôsobujú dezinfekčné prostriedky jemné pálenie a obväzy idú spravidla dole ľahko. Ale na miestach, kde je kože málo alebo tam nie je žiadna – pri rozsiahlych popáleninách ako v mojom prípade – je pálenie neznesiteľné, obväzy sa lepia na mäso a keď sa dávajú dole (často sa strhávajú), neopísateľne to bolí.

Už v prvých dňoch na oddelení popálenín som sa začal rozprá­vať so sestrami, ktoré mali na starosti môj denný kúpeľ, aby som porozumel ich prístupu k ošetrovaniu môjho tela. Sestry zakaždým chytili obväz a strhli ho čo možno najrýchlejšie, čo spôsobilo relatív­ne krátku bolesť; tento postup opakovali približne jednu hodinu, až kým nedali dole všetky obväzy. Potom ma natreli masťou a omotali nové obväzy a celý postup zopakovali na druhý deň.

Rýchlo som zistil, že sestry vychádzajú z teórie, že rázne strhnutie obväzov, ktoré vyvolá ostrú bolesť, je vhodnejšie (pre pacienta) ako ich pomalé sťahovanie, ktoré by možno nespôsobilo takú silnú bolesť, ale predĺžilo by dobu ošetrenia, a teda by bolo celkovo bolestivejšie. Sestry tiež predpokladali, že neexistuje žiaden rozdiel medzi týmito dvoma možnými prístupmi: začať na najbolestivejšom mieste tela a postupovať k najmenej bolestivejšej časti; alebo začať na najmenej bolestivejšej časti a postupovať k najneznesiteľnejším miestam.

Keďže som celý bolestivý proces odlepovania obväzov zažil na vlastnom tele, s teóriami sestier (ktoré nikdy neboli vedecky overené) som nesúhlasil. Okrem toho ich teórie neprihliadali na to, že pacient má z blížiaceho sa ošetrenia strach; že ťažko zvláda kolísanie bolesti; že nevie predpovedať, kedy bolesť začne a kedy ustúpi; ani na to, že pacienta možno utešiť nádejou, že sa bolesť časom zmenší. Ale zo svojej mizernej pozície som svoju liečbu sotva mohol ovplyvniť.

Hneď, ako som bol v stave na dlhšiu dobu opustiť nemocnicu (hoci som sa ďalších päť rokov vracal na príležitostné operácie a ďal­šiu liečbu), začal som študovať na Univerzite v Tel Avive. V prvom semestri som absolvoval predmet, ktorý od základov zmenil môj pohľad na vedu a do značnej miery určil moju budúcnosť. Bol to predmet o fyziológii mozgu a učil ho profesor Hanan Frenk. Okrem fascinujúcej látky o fungovaní mozgu ma najviac na tomto predmete zaujal profesorov prístup k otázkam a alternatívnym te­óriám. Mnohokrát, keď som v triede zodvihol ruku alebo sa zastavil v jeho pracovni a navrhol inú interpretáciu výsledkov, odvetil, že moja teória je možná (hoci asi nepravdepodobná, ale napriek tomu možná) – a potom ma vyzval, aby som navrhol empirický test, ktorý by ju odlíšil od akceptovanej teórie.

Vymyslieť taký test nebolo jednoduché, ale myšlienka, že veda je empirické úsilie a že ktokoľvek, i študent ako ja, má možnosť vyvinúť alternatívnu teóriu, ak ju dokáže empiricky overiť, mi otvorila nový svet. Pri jednej návšteve v pracovni profesora Frenka som navrhol teóriu, ktorá vysvetľovala, ako sa vyvíja istý stupeň epilepsie, a zahrnul som aj predstavu, ako by sa dala otestovať na potkanoch.

Profesorovi Frenkovi sa myšlienka páčila. Nasledujúce tri mesiace som teda robil výskumy na asi 50 potkanoch, pri ktorých som im do miechy zavádzal katétre a podával rôzne látky, ktoré vyvolávali alebo znižovali ich epileptické záchvaty. Jedným z praktických problémov tohto výskumu bolo, že kvôli úrazu som mohol rukami pohybovať len obmedzene, a preto bolo pre mňa zložité vykonávať operácie na potka­noch. Našťastie môj najlepší priateľ Ron Weisberg (zasvätený vegetarián a milovník zvierat) so mnou niekoľko víkendov chodil do laboratória a pomáhal mi s výskumom – čo bol ozajstný dôkaz priateľstva.

Nakoniec sa ukázalo, že moja teória bola mylná, ale moje nadše­nie to neoslabilo. Aspoň som sa niečo dozvedel o svojej teórii a hoci teória samotná bola chybná, bolo dobré to vedieť s takou vysokou istotou. Vždy ma zaujímalo, ako veci fungujú a ako sa ľudia správajú, a môj nový poznatok – že veda poskytuje nástroje a možnosti na skúmanie čohokoľvek, čo pokladám za zaujímavé – bol lákadlom, ktoré ma priviedlo k štúdiu ľudského správania.

S týmito novými nástrojmi som veľkú časť svojho počiatočného úsilia zameral na pochopenie toho, ako prežívame bolesť. Z pocho­piteľných dôvodov ma najviac zaujímali situácie ako liečba v kúpeli, pri ktorých musí pacient bolesť prežívať po dlhý časový úsek. Je možné znížiť celkovú agóniu takej bolesti? Nasledujúcich pár rokov som na sebe, svojich priateľoch a na dobrovoľníkoch robil sériu laboratórnych pokusov – pri ktorých som používal fyzickú bolesť spôsobenú teplom, studenou vodou, tlakom, hlasnými zvukmi a do­konca psychickú bolesť spôsobenú stratou peňazí na burze – aby som sa dopracoval k odpovediam.

Než som dospel k záveru, zistil som, že sestry na oddelení po­pálenín sú milé a láskyplné bytosti (nuž, až na jednu výnimku)

s mnohými skúsenosťami s kúpaním a odmotávaním obväzov, ale bez správnej teórie o tom, čo by mohlo bolesti ich pacientov mi­nimalizovať. Ako sa mohli tak mýliť, ak vezmeme do úvahy ich ohromné skúsenosti? Keďže som tieto sestry poznal osobne, vedel som, že ich správanie nie je spôsobené zákernosťou, hlúposťou či ľahostajnosťou. Skôr boli obeťami skrytých predsudkov vo vnímaní pacientovej bolesti – predsudkov, ktoré zjavne nezmenili ani ich obrovské skúsenosti.

Z týchto dôvodov som bol v obzvlášť napätom očakávaní, keď som sa jedného rána vrátil na oddelenie popálenín a prezentoval svoje výsledky v nádeji, že ovplyvním proces odstraňovania obväzov ostatným pacientom. Ukazuje sa, povedal som sestrám a lekárom, že ľudia cítia menšiu bolesť, ak sa ošetrenie (ako napríklad odmo­távanie obväzov v kúpeli) vykonáva s nižšou intenzitou a má dlhšie trvanie, než ak sa má ten istý cieľ dosiahnuť vysokou intenzitou za kratší čas. Inými slovami, trpel by som menej, keby mi obväzy odmotávali pomaly namiesto svojej metódy rýchleho strhávania.

Sestry boli mojimi závermi úprimne prekvapené, no ja som bol rovnako prekvapený tým, čo povedala Etty, moja obľúbená sestra. Uznala, že ich poznatky majú chyby a že by svoje metódy mali zmeniť. Ale poukázala aj na to, že diskusia o bolesti spôsobenej kúpeľnou liečbou by mala vziať do úvahy aj psychickú bolesť, ktorú zažívajú sestry, keď ich pacienti kričia v agónii. Vysvetľovala, že rýchle strhávanie obväzov môže byť pochopiteľnejšie v prípade, že sa ním sestry snažia skrátiť svoje vlastné trápenie (a na ich tvárach sa skutočne dalo často vidieť, že trpia). Nakoniec sme sa všetci zhodli na tom, že ich metódy by sa mali zmeniť a niektoré sestry moje odporúčania skutočne nasledovali.

Moje odporúčania síce nikdy vo väčšom meradle proces odmo­távania obväzov (pokiaľ viem) nezmenili, no táto epizóda na mňa urobila zvláštny dojem. Ak sestry so všetkými svojimi skúsenosťami zle pochopili realitu svojich pacientov, na ktorých im tak záleža­lo, možno aj iní ľudia podobne nesprávne chápu dôsledky svojho správania a z tohto dôvodu robia opakovane nesprávne rozhod­nutia. Rozhodol som sa rozšíriť záber svojho výskumu z bolesti na skúmanie prípadov, keď jednotlivci opakovane robia tie isté chyby – bez toho, že by sa zo svojich skúseností poučili.

A o tom je táto kniha – o ceste do rôznorodých iracionálnych spôsobov nášho správania.

Dan Ariely: Aké drahé je zadarmo, v preklade Ľubomíry Kuzmovej vydala Premedia

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia