Saphia Azzeddine
Zygmunt Miłoszewski
Lena Andersson
Foto: Sergio Larrain
Roberto Bolaño
Jørn Lier Horst
Frank Tallis
Caitlin Moranová
Ingar Johnsrud
Jenny Offill
Petra Soukupová
Petra Soukupová
Katja Petrowskaja
Steven D. Levitt & Stephen J. Dubner
Olga Tokarczuk
Irvin D. Yalom
Tessa Hadley
Alexander Solženicyn
Shelly Kingová
Bye Bye Blondie
Virginie Despentesová
Amanda Prowseová
Frank Tallis
Jørn Lier Horst
Adam Phillips
Christiane F.
Oliver Sacks
David Lagercrantz
Ned Beauman
Elena Ferrante
Anne-Marie O'Connorová
A.M. Homesová
Claire Messudová
Patrik Ouředník
Marie Kondo
Ned Beauman
Roger Moorhouse

Freakopédia: Prečo zeleným prekáža uhlie, a nie kravy

Štvrtá kniha od autorov Freakonomics prináša výber najlepších článkov z rovnomenného blogu, kde hosťujú aj iní autori. James McWilliams v nasledujúcom texte propaguje skutočnú zelenú revolúciu - hromadný prechod na vegánstvo.

Nikto neurobil v boji proti klimatickej zmene viac ako Bill McKibben. Prostredníctvom hĺbavých kníh, všadeprítomných článkov v časopisoch a najmä založením 350.org (medziná­rodnej neziskovej organizácie zameranej na boj proti glo­bálnemu otepľovaniu) zasvätil svoj život záchrane planéty. Napriek všetkej vášni, ktorá ho poháňa, je v jeho prístupe k znižovaniu emisií skleníkových plynov niečo nesprávne: ani on, ani 350.org aktívne nepropagujú vegánstvo.

Vzhľadom na povahu súčasnej diskusie o klimatickej zmene to nemusí vyzerať ako problém. Vegáni sú stále po­važovaní za okrajovú skupinu aktivistov za práva zvierat, ktorí majú nezdravo bledú pokožku a nedostatok bielko­vín. Nedávna správa Nadácie na ochranu sveta (WPF) však potvrdzuje, že ignorovať vegánstvo v boji proti klimatickej zmene je ako ignorovať rýchle občerstvenie v boji proti obe­zite. Zabudnite na skoncovanie so špinavým uhlím a plyno­vodmi. Ako ukazuje správa WPF, najúčinnejší spôsob, ako obmedziť globálnu zmenu klímy, je vegánstvo.

Dôkazy sú presvedčivé. Podľa štúdie je vegánska strava sedemkrát účinnejšia v znižovaní emisií ako konzumovanie mäsa z miestnych zdrojov. Globálne vegánstvo (konvenčných plodín) by znížilo emisie z jedla o 87 percent v porovnaní s ôsmimi percentami v prípade „udržateľného mäsa a mlieč­nych výrobkov“. Vo svetle toho, že celkový vplyv dobytka na životné prostredie je väčší ako vplyv spaľovania uhlia, zemného plynu a ropy, by tento 87-percentný pokles (ak by sa rastliny pestovali v biokvalite, bolo by to 94 percent) viedol k tomu, že 350.org by zrejme zanikla. Som si istý, že McKibbena by to potešilo.

Do úvahy treba brať oveľa viac. Mnohí spotrebitelia si myslia, že môžu nahradiť hovädzie mäso kuracím a výrazne tým zmeniť svoju uhlíkovú stopu spôsobenú stravovaním. Nie je to tak. Podľa štúdie z roku 2010, ktorú citovala sprá­va WPF, takáto náhrada by mala „čistý vplyv na životné prostredie“ päť až trinásť percent. Čo sa týka znižovania nákladov na zmierňovanie klimatickej zmeny, štúdia ukazu­je, že strava bez výrobkov z prežúvavcov by znížila náklady o 50 percent, vegánstvo o viac ako 80 percent. Celkovo sa zdá, že tento argument je veľmi silný: globálne vegánstvo by znížilo emisie skleníkových plynov výraznejšie ako kto­rékoľvek iné opatrenie.

Prečo mi teda 350.org (v emaile) hovorí, že aj keď je „úpl­ne jasné“, že jesť menej mäsa je dobrý nápad, „k otázkam, ako je vegánstvo, nemáme oficiálny postoj“? Prečo nie, do pekla? Prečo environmentálna organizácia s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov nie je oficiálne proti najväčšej príčine emisií skleníkových plynov – výrobe mäsa a mäso­vých produktov? Je to záhada. A aj keď na to nemám jasnú odpoveď, mám k tejto téme niekoľko postrehov.

Problém čiastočne väzí v tom, že environmentalisti vrátane samotného McKibbena sú v otázke mäsa vo všeobecnosti ag­nostickí. Nedávny McKibbenov článok pre Orion odhaľuje, že inak principiálny ochranca prírody je v otázke mäsa trocha zmätený. Tón článku je nezvyčajne milý, dokonca žoviálny, úplne v kontraste s vážnosťou daného environmentálneho problému. Navyše jeho tvrdenie, že v tomto boji nestavil na žiadneho koňa (ani kravu), je od človeka, ktorý sa tak zasa­dzuje o obmedzenie globálneho otepľovania, že údajne celú zimu udržiava doma termostat pod pätnástimi stupňami a vyhýba sa dovolenkám na vzdialených miestach zo stra­chu, aby nezvýšil svoj uhlíkový dlh, pomerne ohromujúce. Človek by čakal, že McKibben v tomto boji staví na kravy.

Skutočná otázka je: ako si tento agnosticizmus vysvetliť? To, že McKibben šiel nedávno protestovať do Bieleho domu proti výstavbe plynovodu (aj ho pri tom zatkli), nám dáva indíciu. Myslím si, že nechať sa po proteste proti veľkému projektu plynovodu odviesť v putách je pre 350.org lepšie ako zostať doma, tlačiť kapustu a radiť ostatným, aby vy­skúšali vegánstvo. Pozitívny vplyv globálneho vegánstva v porovnaní s odmietaním zemného plynu z kanadských ropných pieskov nehrá z tohto pohľadu žiadnu rolu. Dôležité je dostať sa na titulné stránky.

A presne toto je „problém“ vegánstva a environmentaliz­mu. Od čias knihy Rachel Carsonovej Silent Spring (Tichá jar), ktorá odhalila nebezpečenstvo insekticídov, závisí mo­derný environmentalizmus od veľkých mediálnych udalostí, ak chce posilniť svoju základňu aktivistov. Vegánstvo však len sotva plní túto úlohu. Aj keď vám svojím spôsobom dáva silu, ak sa stanete vegánom, na verejnosti tým senzáciu nevyvoláte. Naopak, plynovody, ropovody a ďalšie surové technologické zásahy sú nielen ľahko viditeľné, ale majú aj jasné obete, páchateľov a líčia temný príbeh úpadku. Podľa mňa tento rozdiel do veľkej miery vysvetľuje McKibbenov – nehovoriac o celom environmentálnom hnutí – váhavý postoj k mäsu.

Ďalší dôvod pre prevažujúci agnosticizmus k mäsu súvisí s estetikou potrubí a pastvín. Keď ochranári, ktorí jedia mäso, čelia hlavolamu s dobytkom, takmer vždy odpove­dajú, že výkrmný chov musíme nahradiť rotačným pase­ním. Hovoria: len presuňte zvieratá z fariem na pastviny. Neprekvapuje ma, že presne toto tvrdí McKibben vo svojom článku v Orione. Píše, že „prechod od výkrmného chovu k rotačnému paseniu je jednou z mála uskutočniteľných zmien, ktorá má rovnaký rozsah ako problém globálneho otepľovania“.

To všetko znie dobre. Ale ak máme veriť štatistikám zo správy WPF, vplyv tejto alternatívy na životné prostredie by bol minimálny. Prečo teda taká hlasná podpora rotač­nému paseniu? Podľa mňa príťažlivosť pastvín nie je ani tak vykalkulovaná ako iracionálna: zvieratá na pastvinách napodobňujú, síce nedokonale, symbiotický model, kto­rý existoval, než prišli ľudia a všetko dobabrali. Rotačné pasenie v tomto zmysle podopiera jeden z najlákavejších (aj keď škodlivých) mýtov, ktoré tvoria jadro súčasného environmentalizmu: predstavu, že príroda je prirodzenejšia bez ľudí. Inak povedané, rotačné pasenie sa silno prihovára estetike environmentalizmu a zároveň potvrdzuje zaujatosť proti zastavanému prostrediu. Plynovod až tak nie.

Posledný dôvod, prečo McKibben, 350.org a hlavný prúd environmentalizmu zostávajú k mäsu agnostickí, sa sústre­ďuje okolo myšlienky osobnej voľby. Pre väčšinu ľudí je mäso obživa. Prirodzene, nielen to. Ale pre väčšinu spotrebiteľov je mäso v prvom rade osobným rozhodnutím o tom, čo zjedia. Čo vám však zíde na um, keď si predstavíte starú uhoľnú elektráreň? V mnohých to vyvolá temný obraz zničeného životného prostredia. V tomto zmysle uhoľná elektráreň ne­predstavuje osobnú voľbu alebo priamy zdroj potešenia, ale utlačovateľský zásah do nášho života. Vyvoláva v nás pocit narušenia a bezmocnosti. Environmentalisti sa teda podľa mňa zameriavajú na uhlie, a nie na kravy, nie preto, že by bolo uhlie pre životné prostredie škodlivejšie (zdá sa, že nie je), ale preto, že kravy znamenajú mäso a mäso, hoci je to nesprávne, nám dáva slobodu usilovať sa o osobné šťastie.

Nechcem vplyv týchto faktorov bagatelizovať. Viditeľnosť potrubí, romantická príťažlivosť pastvín a hlboko zakore­nená viera, že môžeme jesť, čo si zmyslíme, nie sú ľahko prekonateľné prekážky. Ale vzhľadom na zdokumentovanú silu vegánstva bojovať proti globálnemu otepľovanie priamo a vzhľadom na to, že emisie sa zvýšili napriek snahe znížiť ich, by som McKibbenovi, 350.org a celému environmen­tálnemu hnutiu navrhol, aby vymenili svoj mäsožravecký agnosticizmus za poriadnu dávku vegánskeho fundamen­talizmu.

Levitt-Dubner: Freakopédia, Kedy vykradnúť banku a ďalších 131 dobre mienených rád, vydala Premedia

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia