Ježiš je normálny / Take it Jeasy!

Tereza Nvotová nakrútila svoj dokument krátko po skončení strednej školy, čo treba brať do úvahy. Málokto stihne dostať ešte pred dvadsiatkou do filmovej (aj keď iba českej) distribúcie vlastný dlhometrážny film a vyvolať ním takú pozornosť. Kontroverzná je už samotná téma náboženskej manipulácie, režisérka sa ale rozhodla nevnášať do filmu nejaké príkre názory a zostala viac-menej v úlohe pozorovateľky.

Dokument sa pohybuje medzi Českom a Slovenskom. Vychádza z autorkinej osobnej skúsenosti s cirkevným školstvom, rodičia ju kvôli tomu, aby sa naučila po anglicky zapísali do Školy budúcnosti, kde učili americkí misionári vychádzajúci z amerického Hnutia viery. Skupina spolužiakov po rokoch konfrontuje svojho bývalého pedagóga (dobové zábery ho ukazujú pekne po slovensky, v krátkych nohaviciach a ponožkách). Nie je to ale konfrontácia v pravom zmysle, od svojich školských rokov získali nielen odstup, ale slová im trochu zväzuje aj vlastná slušnosť. Bývalý pedagóg ku všetkému pristupuje pragmaticky a odmieta všetky narážky na to, že so školou nebolo všetko v poriadku.

Ďalšími zložkami filmu je rozprávanie presvedčenej členky českej náboženskej skupiny a jej mlčanlivého priateľa, médiá najviac ocenili zábery z omší moderovaných fanatickým kazateľom, ktorému mikrofón v ruke dodal charizmu natoľko silnú, že viacerí účastníci sa trasú v tranze a odpadávajú. Poslednou zložkou sú zábery z toho, ako takéto metódy fungujú pri malých deťoch, jedno z nich prežíva také silné náboženské vzplanutie, až pri tom tiež stráca vedomie. Recenzenti filmu sa nevedeli dohodnúť na tom, či išlo o skutočné prežívanie, alebo ho spôsobil detský exhibicionizmus a prítomnosť kamier.

SCÉNA ZÁZRAČNÉHO UZDRAVOVANIA, ĎALŠIE UKÁŽKY A ROZHOVOR S REŽISÉRKOU

Slávnejšou obdobou tohto filmu je americký dokument Jesus Camp, Nvotovej film ale na podobný fenomén pozerá z našej strany. Metódy zachytené vo filme sa v našich končinách rozšírili len nedávno, keď viacerí veriaci prepadli americkej podobe rituálov podobnej kurzom pre podomových predavačov vysávačov či kozmetiky. Dáte si Amway alebo Ježiša?

Zatiaľ čo podobné spôsoby patria v Amerike k strednému prúdu, u nás stále zostávajú na okraji, a tak si väčšia bežných veriacich môže s úľavou povedať, že v ich spoločenstve sa nič také nedeje. Už vopred majú pre podobné prejavy pripravenú všeobjímajúcu nálepku sekta, ktorá nič nerieši, ale aspoň všetko pekne zahmlieva. Veriaci si vydýchnu druhý krát keď zistia, že film nemá žiaden názor a ani náznakom nie je protináboženský. Namiesto toho iba ukazuje kuriózne prejavy náboženského života, ktoré sa aj tak odohrávajú len pred nepočetným publikom, takže vírus má limitovanú schopnosť šíriť sa po presadení do našich podmienok. Vieru ako takú nik a nič nespochybňuje a všetky podivnosti vo filme pôsobia iba ako nesprávne výklady inak správneho presvedčenia, že sme dietkami Božími.

Po skončení filmu vám možno ešte dlho bude v hlave znieť hysterické "halelújah", ktoré je v dokumente refrénom vymývania mozgov a poangličtenou verziou tradičného aleluja. Mentori tým aspoň priznávajú, odkiaľ berú svoju inšpiráciu a odkiaľ už dve desaťročia do našich kotlín vanú nové náboženské vetry.