Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: Helmut Newton

„Mám životnú lásku, a tou je fotografia. A ty budeš tá druhá,“ povedal Helmut Newton (1920 – 2004) svojej manželke June, keď ju požiadal o ruku. Na dielo fotografa nemeckého pôvodu, neraz prekračujúce hranicu gýča, má svoj názor takmer každý priemerne rozhľadený snob. Od tých, čo ho považujú za génia až po tých, pre ktorých jeho fotografie nie sú ničím iným ako prejavom mizogýnie.

Helmut Neustädter sa narodil v Berlíne do zámožnejšej židovskej rodiny, ktorá vlastnila fabriku na gombíky. Jeho otec mal však chudobný pôvod – do lepších pomerov ho vystrelil sobáš s bohatšou vdovou.

V detstve bol malý Helmut údajne rozmaznávaný a matka ho neraz obliekala do dievčenských šiat. Otec však chcel mať z Helmuta „chlapa“, a tak ho zapísal na gymnastiku a plávanie. Vplyv mal na budúceho fotografa aj starší brat Hans – a to predovšetkým jeho módne časopisy, kde sa to len tak hemžilo vysokými opätkami. A je to o pätnásť rokov starší Hans, kto je aj pri jednom z jeho najsilnejších zážitkov detstva – na rohu ulice mu ukáže slávnu ryšavú prostitútku – „Červenú Ernu“.

Prvý vlastný fotoaparát získal Helmut ako dvanásťročný. Z prvého nafoteného filmu však bol použiteľný iba jeden záber – ostatné spravil fotograf začiatočník v zle osvetlenom berlínskom metre. Okrem fotografických vzorov (napr. Munkácsi, Brassai, Salomon) na malého Helmuta pôsobila literatúra, zvlášť Stefan Zweig a Arthur Schnitzler, čo bolo dôvodom k tomu, aby ich knihy otec pred ním zamykal.

Keď mal Helmut štrnásť rokov, v Nemecku začali platiť neslávne Norimberské zákony. Budúci módny a portrétny fotograf musel teda opustiť reálne gymnázium a začal navštevovať berlínsku Americkú školu. Možno tam mu prvýkrát napadlo, že jeho priezvisko Neustädter má v angličtine ekvivalent Newton.

Helmut Newton 

Škola ho však nebavila a napriek otcovmu odporu, v ňom dozrelo rozhodnutie stať sa fotografom. Matka mu vybavila, aby sa stal učňom u známej berlínskej fotografky Yvy (Elsy Neuländer-Simonovej), ktorá po pracovnej dobe nechávala ateliér zdarma k dispozícii svojim žiakom a pomocníkom. V tom čase už bolo jeho snom stať sa jedného dňa fotografom časopisu Vogue.

Medzitým sa život židov v hitlerovskom Nemecku stával čoraz neznesiteľnejším, a tak doslova na poslednú chvíľu Helmut vycestoval v roku 1938 do Číny. Prečo práve tam? Kvóty na prijímanie židovských utečencov boli v USA a Anglicku vyčerpané.

Na lodi si začne románik s osemnásťročnou vydatou Vietnamkou. Podľa vlastných slov celú cestu do Ázie presúložil (a vlastnými slovami na to použil iný výraz). No v tom čase je priťahovaný staršími ženami: stotožňuje sám seba s hlavnou postavou Zweigovho románu Horúce tajomstvo. V jeho veku slovné spojenie „staršie ženy“ znamená tridsiatničky, jeho osobným fetišom sú najmä tie vydaté, čo sú v tých časoch takmer všetky.

V prístave v Britmi spravovanom Singapure vďaka svojmu fotografickému remeslu dostane povolenie k pobytu a môže opustiť loď. Začne pracovať ako fotoreportér v novinách Straits Times, no zamestnanie ho nebaví a pre nedisciplinovanosť ho čoskoro vyhodia. Jeho singapurská milenka Josette Fabien mu nájde miesto portrétneho fotografa v obchodnom dome.

V roku 1940 sa pre vojnu situácia komplikuje pre všetkých židov v Singapure, a tak Helmuta internujú do tábora v Austrálii. Po prepustení z tábora pracuje ako zberač broskýň. Na sklonku vojny sa musí prihlásiť na službu v austrálskej armáde.

Po vojne dostane austrálske občianstvo, priezvisko si zmení na Newton a ožení sa so svojou doživotnou partnerkou June. V Austrálii sa mu splní aj jeden z veľkých snov – začne pracovať pre Vogue. Dokonca dostáva jednoročnú zmluvu na prácu v Londýne a tak v roku 1956 spoločne s manželkou odchádzajú do Európy.

V Londýne si však s redakciou časopisu nesadne – on nie je spokojný so zákazkami a modelkami, aké má k dispozícii, oni nie sú spokojní s jeho fotografiami. A samotná atmosféra v Londýne sa mu zdá prehnane konzervatívna. Odíde do Paríža a začne pracovať pre Jardin des modes. Pracuje aj pre berlínsky Costanze, no v roku 1959 sa vracia na dva roky do Austrálie.

V roku 1961 sa presťahuje do Paríža a nasledujúcich dvadsať rokov tam má svoje zázemie. Vtedy sa konečne presadí svojimi charakteristickými fetišistickými fotografiami. Keď sa poháda so šéfredaktorkou Vogue, pracuje pre Elle, no keď šéfredaktorku vo Vogue vymenia, je späť v časopise svojich detských snov.

V polovici šesťdesiatych rokov sa objavia jeho prvé newyorské zákazky, no napriek americkému snu na dosah ruky, je rozčarovaný – to z čoho sú Európania na Newtonových fotografiách nadšení, Američanov pohoršuje a jeho módna tvorba tak musí prechádzať cenzúrnym filtrom. Cesta za slávou a peniazmi (a hektolitre vypitej kávy a tisícky cigariet) sa podpíše na umelcovom zdraví – najprv mŕtvica, potom problémy so srdcom.

Až v roku 1976 vychádza Newtonovi prvá kniha – White Woman. Newtonova tvorba dostane jednu zo svojich nálepiek – porno chic a napriek počiatočným negatívnym reakciám kritiky, slávi úspech. Zakrátko nasledujú ďalšie knihy: Sleeped Nights (1978) a Big Nudes (1981).

V roku 1981 s manželkou získavajú monacké občianstvo. V tom čase sa však Junino zdravie skomplikuje a Newton sa psychicky zrúti – zrazu sa na svete cíti ako osamelé, opustené dieťa. Údajne až vtedy si uvedomil, že fotoaparát mu slúži ako ochranná bariéra medzi ním a svetom, ale aj medzi ním a June.

June sa síce zo zdravotných problémov dostala a dnes je táto čiperná, deväťdesiattriročná pani stále v dobrej kondícii, no Helmut Newton v januári 2004 pri pokuse vyhnúť sa čelnej zrážke s protiidúcim autom na bulvári Los Angeles, tragicky zahynie.

Seriálom „Fotograf na piatok“ si každý týždeň pripomenieme klasických fotografov a fotografky, ktorí položili základy tohto vizuálneho umenia a možno časom pribudnú aj mená zo súčasnej fotografie.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia