Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: William Eggleston

V predchádzajúcich častiach sme spomenuli dvoch fotografov z veľkej trojky priekopníkov americkej farebnej fotografie, tento piatok patrí tretiemu z nich, Williamovi Egglestonovi (1939).

William sa narodil v Memphise do privilegovaných pomerov. Po smrti otca, poľnohospodárskeho inžiniera, ktorý zahynul v bojoch druhej svetovej vojny, si jeho výchovu vzal na starosť starý otec z matkinej strany, dôležitý sudca amerického Juhu a sporadický amatérsky fotograf. Keď má William desať rokov, dostáva do daru svoj prvý fotoaparát Kodak Brownie. Výsledky prvých pokusov o fotografickú tvorbu ho však znechutili. Ani nie rok nato jeho starý otec zomiera.

William Eggleston 

Ako pätnásťročného ho matka posiela na internátnu školu, v ktorej vládol tvrdý sparťanský režim. Introvertný chlapec, ktorý bol odmalička zvyknutý maľovať, hrať na klavíri, experimentovať s elektronikou a zbierať pohľadnice a fotografie, zrazu prišiel do prostredia, v ktorom sa umenie považovalo za zbytočné a zženštilé. Ako neskôr spomínal, bola to idiotská a nemilosrdná inštitúcia.

Po skončení stredoškolských štúdií strávil šesť rokov na troch rôznych univerzitách, žiadnu z nich nedokončil. Domáce ekonomické zázemie ho udržiavalo v bezstarostnosti, na väčšinu skúšok sa ani nedostavil. Napriek tomu to nebol stratený čas, na jednej z prednášok sa zoznámil s abstraktným expresionizmom Paula Kleeho a Vasilija Kandinského a objavil v sebe náklonnosť k ich tvorbe. V tom čase si na naliehanie spolužiaka kúpil fotoaparát Canon, ktorý o čosi neskôr nahradí Leica.

Po počiatočnom štádiu, keď fotografuje čiernobielo inšpirovaný najmä tvorbou Roberta Franka a knihou Rozhodujúci okamih („bola prvou serióznou knihou, ktorú som objavil v záplave hrozných zväzkov“) Henri-Cartiera Bressona, v roku 1965 prechádza na farbu. Fotografuje banalitu rodného Memphisu, svet fastfoodov, plastov, neónov, benzínových čerpadiel, bistier, zanedbaných ulíc, gýčovitých domácností. Nehľadá „krásu“, výnimočnosť, ale všedný svet bežných ľudí.

Keďže rebelský William nedbal na nepísané pravidlá a konvencie „umeleckej fotografie“, vo svojej dobe mohli jeho fotky na prvý pohľad pôsobiť skôr ako rodinné momentky než umenie. Okrem toho sa „farba“ ešte stále spájala s komerčnosťou, predajným klišé, vulgárnosťou. Jeho veľký idol, Henri Cartier-Bresson mu dokonca pri jednom stretnutí povedal: „William, farba je na hovno.“ A pri inom zasa: „Nepripadá ti to smiešne?“ Napriek tomu si šiel za svojím cieľom bez ohľadu na to, že kritika nad ním ohŕňala nosom a kolegovia mu nerozumeli.

Žije bokom od fotografickej komunity, no v roku 1969 sa stretáva s Johnom Szarkowskim, na ktorého jeho fotografie urobia dojem a navrhne niektoré z nich na odkúpenie MoMa, kde pracoval ako riaditeľ fotografického oddelenia.

V rokoch 1973 a 1974 napriek tomu, že nemá vysokoškolské vzdelanie, vyučuje fotografiu na Harvarde. V tom čase sa zoznamuje s laboratórnym procesom Dye Transfer, ktorý ho ohromí saturáciou farieb a ich kvalitou.

Rok 1976 je míľnikom v dejinách fotografie vďaka jeho výstave v MoMa 14 pictures, ktorá bola jedným zo zlomových momentov, kedy sa získalo uznanie pre farebnú umeleckú fotografiu.

Dnes je William Egglestone považovaný za jedného z najinovatívnejších fotografov dvadsiateho storočia a jeho vplyv je nepopierateľný aj v vo vizuálnom jazyku neskoršej, postmodernej fotografie.

Vznik digitálnej fotografie a najmä skvalitnenie fotografických prístrojov v smartfónoch priniesli v poslednej dekáde nebývalý rozmach amatérskej fotografie. Fotografovať dnes môže naozaj každý a po počiatočnej investícii do fotoaparátu či mobilu, fotografovanie už nenesie so sebou také náklady a možné komplikácie ako v nie tak dávnej minulosti.

Fotografovanie sa tak „zdemokratizovalo". Seriálom „Fotograf na piatok“ si každý týždeň pripomenieme klasických fotografov a fotografky, ktorí položili základy tohto vizuálneho umenia a možno časom pribudnú aj mená zo súčasnej fotografie.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť