Komisár sa vracia

Vôbec však neprekvapilo, že náš muž v Bruseli Ján Figeľ sa neocitol ani v jednej kategórii. Economist jednoducho jeho pôsobenie ponechal bez komentára, aj keď jeho prácu možno najlepšie vystihuje kombinácia toho, čo napísal o českom a maďarskom komisárovi – slušný človek, ale nezanechal žiadnu stopu. Do istej miery to bolo dané aj tým, že nemal na starosti rezort, ktorý by vyvolával na európskej scéne veľké rozbroje, a teda sa príliš v médiách neobjavoval.

Tento slušný, inteligentný, ale nie príliš charizmatický politik sa teraz vracia do slovenskej politickej džungle, v ktorej vyhráva ten, kto najviac a najsilnejšie kričí. To nie je úplne vhodné prostredie pre Jána Figeľa, ale v podstate vyzdvihuje dlhodobú ambíciu kresťanských demokratov hrať kdesi v strede tabuľky. Figeľ je typ politika, ktorý síce žiadnych voličov neodstraší, ale pravdepodobnosť, že nejakých nových priláka, je dosť nízka.

Je to pomerne paradoxná situácia pre stranu, ktorej podpora je podobná kresťanským demokratom v neznabožskom Česku. Výber predsedov KDH mi občas pripomína britských konzervatívcov, ktorí po zosadení Margaret Thatcherovej mali na čele štyroch mužov povahovo veľmi blízkych Jánovi Figeľovi. Síce celkom dobre odrážali profil členskej základne, ale Tony Blair si pri každom z nich musel povedať, že nič lepšie ako takíto bezzubí protivníci ho ani postretnúť nemohlo.

Kým konzervatívci sa nakoniec rozhodli zabodovať zvolením Davida Camerona, ktorý je viac-menej politickým klonom Blaira, pre KDH by asi nebolo vhodné napodobňovať Roberta Fica. Skôr by sa mohli inšpirovať v Nemecku. To by však museli mať odvahu nechať sa viesť bezdetnou a už raz rozvedenou luteránkou.