Logá

Kamarát vydáva časopis o cestovnom ruchu a vedľa tiráže má logá asi tridsiatich spoločností. “Načo to tam máš?” pýtam sa ho. Nasleduje pár nadávok a vysvetlenie, že to bol jeho ohromný plán na zosieťovanie ľudí s podobným zámerom. “Ako to dopadlo?” pýtam sa a ako odpoveď nasleduje ďalší vulgarizmus.

Podvodné štátne zákazky na logá, za ktoré sme zaplatili aj niekoľko miliónov, sú len vrcholkom ľadovca. Azda len na Slovensku vyzerá pozvánka na zápas volejbalistiek v televízii tak, že po krátkom ozname nasleduje nekonečné vymenúvanie sponzorov a promenáda, kde ide jedno firemné logo za druhým.

Už sa vytvorila celá hierarchia, pri veľkých akciách ide prvý generálny sponzor, potom menší sponzori, nakoniec zoznam mediálnych partnerov. Každá strana chce tú druhú nachytať na nejaký nevýhodný barter, médiá klamú o svojom náklade, počúvanosti či sledovanosti, druhá strana zasa nafukuje údaje o tom, koľko ľudí jej podujatie navštívi.

Tak ako na internete funguje bannerová slepota, učite ešte viac funguje logová slepota. Ľudia ich jednoducho ignorujú a jediný kto si ich všíma, sú samotní zadávatelia. Najväčší fanúšikovia tejto módy nemajú len jedno logo, ale hneď celú sériu vhodnú na všetky príležitosti – štvorcové, pozdĺžne, na šírku aj na výšku, farebné aj čiernobiele, s podtitulom aj bez, s webovou stránkou aj bez nej.

Logá sa najčastejšie menia v inštitúciách, ktoré dobre nefungujú, a tak sa zázraky očakávajú aspoň od takých magických vecí, ako je výmena firmenej farby či fontu písma v logu. Podobne ako pivu a politike aj logám rozumie každý a tam pramení ich popularita. Akýkoľvek idiot, čo nemá za sebou žiadne reálne výsledky, môže vždy hrdo ukázať na reklamný plagát a povedať: Sme tam.