Poslanec v druhej triede

Celkom jasne sa to ukázalo vlani, keď sa v Británii prevalilo, že ctení zástupcovia ľudu si nechali preplácať také nevyhnutné súčasti ich práce ako boli vodná priekopa alebo domček pre kačice, prípadne aj hypotéku, ktorú už medzitým splatili. To, že manžel jednej ministerky si zaúčtoval aj požičanie dvoch porno kaziet, bola už len čerešnička na torte.

Keďže v tejto šlamastike boli namočení zástupcovia všetkých strán, tak parlamentná komisia prišla s plánom, ako výhody poslancov obmedziť a aspoň trocha upokojiť rozhorčenú verejnosť. Medzi návrhmi sa objavilo aj to, aby sa poslancom preplácali len lístky do druhej triedy, ktorá sa oficiálne nazýva štandardná – to aby ste sa necítili ako druhotriedni cestujúci.

Túto zmenu by si možno nikto nevšimol, keby sa tento týždeň neozval konzervatívny poslanec Nicholas Winterton s tým, že on je v politike 39 rokov a poslanci vždy jazdili v prvej triede. K tomu len toľko, že ľudia stáročia jazdili na koňoch, až kým istý jeho krajan na začiatku 19. storočia nepostavil parnú lokomotívu. To, že niečo bolo, ešte neznamená, že to tak vždy bude.

Najväčší rozruch však spôsobili Wintertonove argumenty, prečo sa vlastne druhej triede vyhýba ako čert svätenej vode. Vraj chce vo vlaku pracovať a nemal by dosť pokoja, lebo ľudia by sa mu pozerali cez rameno, je tam hluk, kopa detí a celkovo, že tam cestuje „iná skupina ľudí“. To už rovno mohol povedať, že zberba. Nejako však zabudol, že práve títo „iní“ ľudia ho zvolili.

Svoje absurdné argumenty úplne zaklincoval tvrdením, že on aj tak väčšinou chodí autom a „šetrí tak peniaze daňových poplatníkov“. Rozhlasový redaktor, ktorý s ním robil rozhovor, sa zmohol len na jedinú logickú reakciu: „Ale veď keď šoférujete, tak aj tak nemôžete pracovať.“