Pozor na vzdelancov!

Tento antiintelektualizmus je na prvý pohľad paradoxný, pretože priemerná úroveň vzdelania narastá, a to nielen v USA, takže odstup medzi nadpriemerne vzdelaným politikom a jeho voličmi sa v podstate zmenšuje. Na druhej strane, snaha dosiahnuť najnižší spoločný menovateľ nie je v politike ničím novým.

Kritike, že je príliš odtrhnutý od „skutočnej Ameriky“ čelil aj Barack Obama. Ľudia akoby mali vypracovaný reflex, podľa ktorého by ich mal zastupovať niekto ako sú oni sami, a nie človek, ktorý vytŕča z davu. Na túto strunu zahral svojho času aj George Bush, ktorý síce vyštudoval Yale aj Harvard, ale pôsobil dojmom prostáčika a vo volebnej kampani v roku 2004 si uťahoval z toho, že jeho protivník John Kerry číta francúzske noviny.

Istá časť britskej tlače, a to dokonca aj konzervatívnej, je doslova posadnutá tým, že viacerí čelní predstavitelia Konzervatívnej strany sú partia kamarátov zo súkromnej internátnej školy v Etone a univerzity v Oxforde. To, že majú najlepšie možné vzdelanie, nie je ich výhodou, ale obracia sa voči nim. Nikto sa však nepozastavoval nad tým, keď bol ministrom školstva človek, ktorý zo školy odišiel ako šestnásťročný. Rovnako skoro doštudoval aj bývalý premiér John Major.

Proti prúdu nejdeme ani na Slovensku. Traja najvyšší ústavní činitelia sú síce bohato otitulovaní, ale ich verejné vystupovanie a slovník tomu ani zďaleka nezodpovedajú a najmä premiér Robert Fico sa v uplynulých mesiacoch snažil znížiť nedostižný náskok istého banského inžiniera zo Žiliny.

Vek kráľov-filozofov je zjavne za nami. Taký profesor Masaryk by dnes bol zrejme iba politickou mŕtvolou. Kto by už volil rozhľadeného intelektuála, ktorý mal navyše ešte aj americkú manželku a prijal dokonca aj jej priezvisko?