Life[s]tyle

Ak je najväčšou hviezdou turnaja chobotnica, ktorá „predpovedá“ výsledky, tak to veľa napovedá o úrovni samotnej hry. Napriek tomu boli majstrovstvá sveta v mnohom poučné, aj z pohľadu politiky, technológie a etiky.

Nech Jonáš Záborský odpustí, že si požičiavam meno jeho pitoresknej viesky, ale pokušenie použiť prirovnanie bolo po dvoch dňoch v Bratislave, a najmä po návšteve letiska, priveľké. Vitajte v Chujave.

Preplnené chorvátske diaľnice, rušné letiskové haly a všeobecná letná dovolenková hystéria sú hot-symbolmi mobility človeka v globalizovanom svete. Toto je mobilita celkom príjemná, v záujme relaxu a vítanej zmeny. Intenzívne migrovanie svetom však jesenným ochladením neskončí.

Najbližší mesiac nebude prakticky úniku pred futbalom. Okrem záplavy výsledkov sa musíme pripraviť aj na komentátorské klišé o tom, ako dôležité je držanie lopty alebo ako sú Taliani majstri v bránení jednogólového vedenia. Sú však tieto výroky pravdivé alebo sú len papagájovaním neoverených informácií?

Tragédiou romantických vzťahov našich čias je, že ľudia majú pocit, že si musia byť podobní úplne vo všetkom. Od obľúbených jedál, cez televízne programy až po knihy. Profily na komunitných fórach, akými sú Facebook alebo MySpace, takýto „self-branding“ podporujú.

Len málokto by považoval zistenie, že nadmerná konzumácia jedla je jednou z príčin epidémie obezity vo vyspelom svete za šokujúce. Americký lekár David Kessler si však položil otázku, čo nás vlastne vedie k tomu, aby sme jedli viac než potrebujeme.

Po dome sa rôznou rýchlosťou pohybujú štyri deti. Jedno, dvojročné dievčatko, je moje. Teda naše. Dve staršie dievčatá sú manželove. Ale vlastne tiež naše. A štvrtý, štvorročný chlapček, nie je ani jeho, ani môj. Teda pokrvne. Ale tiež tak akosi občas je náš. On je totiž bračekom tých dvoch starších. Zmätení? My už ani nie.

„Ak chceš bežať, bež sto metrov, ale ak sa chceš naučiť niečo o živote, zabehni maratón.“ Tieto slová sa pripisujú Emilovi Zátopkovi. V čase, keď behával veľký český vytrvalec, boli maratóny len pre špičkových športovcov a masochistických excentrikov. Dnes je z nich masová záležitosť.

Nezdravý. Škodlivý. Neprirodzený. Prekonaný. Smiešny. Taký je vraj celibát. V pestrofarebnej encyklopédii súčasných životných štýlov je to výnimočne šedo-čierna strana v závere. Niečo ako appendix mimo hlavný obsah.

Diela o sexuálnej turistike nevyznievajú jednoznačne. Celá situácia je totiž kombináciou romance, komédie, frašky, sociálnej drámy a erotiky. Líši sa iba pomer týchto zložiek. Nemusí ísť o zneužívanie mužov z chudobných krajín, ale o vzájomne výhodnú obchodnú a citovú výmenu.