Prečo by som nechcel byť Číňanom

Autor reklamej kampane spoločnosti Orange so sloganom „Som kto som vďaka ... (nasleduje zoznam ľudí)“ má veľmi blízko k hlavnej myšlienke tretej Gladwellovej knihy. Vyvracia v nej populárnu predstavu, že sa úspešní ľudia dostali na vrchol len vďaka svojmu talentu a výnimočnosti. Ako dokazuje Gladwell, prakticky vždy sa na ich úspechu podieľali iní ľudia či podmienky, ktoré im umožnili byť v správny čas na správnom mieste. A sedieť tam 10-tisíc hodín.

Na túto dĺžku autor odhaduje čas, kedy sa v nejakej oblasti stávate skutočným odborníkom. Je to približnej obdobie desiatich rokov, čo ilustruje na príklade zakladateľov počítačových spoločností, ale aj na sebe samom. Mnoho detských géniov v nasledujúcom živote nič prevratné nedosiahlo, inteligencia je síce dôležitým predpokladom, ale od istej úrovne už nezohráva takú dôležitú úlohu a dôležitejšia je napríklad vytvrvalosť. Čosi podobné platí trebárs aj pri basketbalových hráčoch – potrebujete mať istú výšku, ale od jej dosiahnutia ďalšie centimetre navyše nehrajú dôležitú úlohu. Samotný inteligenčný kvocient býva veľmi preceňovaný, na zvládnutie každého stupňa školy je síce potrebná istá hranica, ale od jej prekročenia to už nie je také dôležité. Ako dokazuje Gladwell na štatistických údajoch, môžete ušetriť, ak nepôjdete na úplne najlepšiu školu, stačí ak pôjdete na dobrú školu. Niekedy stačí, ak vás tam naučia dobre narábať s prevzatými informáciami, čo je práve prípad Malcoma Gladwella.

Dobré v detailoch, otázne ako celok

Už dvanásť rokov píše pre New Yorker, čo je ideálne médium pre špekulatívnych intelektuálov. Pred deviatimi rokmi vydal svoju prvú knihu Tipping Point (Bod zlomu) venovanú tomu, ako sa myšlienky, trendy či zmeny v životnom štýle od istého bodu presadia. Na svoj bod zlomu si musela počkať aj táto kniha, spočiatku to vôbec nebol taký veľký bestseller ako ho poznáme dnes. Gladwellovi sa však bájny bod zlomu podarilo dosiahnuť a odvtedy je jeho meno vysoko cenenou značkou.

Nie všetko čo napíše je úplne prevratné, niekedy dobrý štýl prevažuje nad jasnou myšlienkou. To je predovšetkým prípad jeho druhej knihy Blink (v slovenskom preklade vyšla ako Záblesk), ktorá sa síce dočkala miliónov predaných kusov, ale jej úsilie ukázať, ako „premýšľame bez premýšľania“ je trochu bezvýsledné. Autor najprv dokazuje, aké efektívne naše skratkovité myslenie dokáže byť, aby ďalej dokazoval, že až také efektívne nemusí byť. Je to skôr kniha plná zábavných historiek a štatistík než niečo, čo by vám zmenilo život.

Ak budete v Gladwellovej tretej knihe Outliers pozorne sledovať jeho spôsob písania, rýchle zistíte, že prakticky každá kapitola vychádza z výskumov a textov niekoho iného a autor knihy je najmä ten, kto fakty povyberá, nanovo roztriedi a usporiada do jedného celku (tentoraz sa venuje zdraviu istej talianskej komunity, hráčom NHL, mimoriadne nadaným deťom, židovským právnikom v New Yorku, kórejským pilotom či svojim jamajským predkom).

Rád sa venuje populárnym fenoménom a najnovším výskumom, nie vždy však trafí do čierneho. Už vo svojej prvej knihe sa napríklad pustil do vysvetľovania populárnej témy, ktorou bol nečakaný pokles kriminality v New Yorku. Teórie boli rozmanité, Gladwell sa prikláňa k fotogenickému „efektu rozbitých okien“ – podľa neho sa dá kriminalita a iné negatívne spoločenské javy odstrániť zlepšovaním prostredia, kde ľudia žijú. Ak je všetko zdevastované a všade sú rozbité okná, nedarí sa zlepšovať ani stav spoločnosti, ak začneme odstraňovať drobné nedostatky a zasklievať okná (obrazne aj doslovne), všetko sa obráti k lepšiemu.

Pekná teória, ktorá má svoje racionálne jadro, ale rapídny pokles kriminality nevysvetlí. Tá totiž v tom období výrazne klesla nielen v New Yorku, kde výrazne zvýšili počet policajtov, ale prakticky v celých Spojených štátoch. Elegantnejšie vysvetlenie priniesol až ďalší bestseller s názvom Freakonomiks, ktorého autori poukázali na to, že v čase pádu kriminality mala do aktívneho života nastúpiť nová generácia zločincov, ktorá však prišla na svet vo veľmi oklieštenom množstve. Môže za to pilulka a legalizácia potratov dve desaťročia pred tým – nenarodili sa vďaka tomu desaťtisíce neželaných detí, ktoré by vyrastali v biednych pomeroch a často by skončili ako kriminálnici.

Kam vedú storočia tvrdej driny

Opakovane oceňovanou cnosťou je v Gladwellovej knihe pracovitosť. A tu sa dostávame k titulku tohto článku. Autor totiž velebí úspechy ľudí pochádzajúcich z juhovýchodnej Ázie v matematike. V porovnaní s ostatnými žiakmi mladí ľudia z týchto končín sveta vykazujú lepšie výsledky. Pri detailnejšom pohľade vyplýva, že dôvodom je ich vytrvalosť – riešitelia z ostatných kútov sveta sa vzdávajú oveľa skôr ako oni, takže percento nevyriešených príkladov je u nich vyššie.

Gladwell porovnáva európsku kultúru (ako príklad si vyberá stredovekých dedinčanov kdesi vo Francúzsku) s juhovýchodnou Áziou. Zatiaľ čo sa v Európe na poliach pracovalo iba od jari do jesene a v zime ľudia iba zaháľali a jedli svoje zásoby, v Ázii pestovali predovšetkým ryžu. Táto plodina má údajne na svedomí ich dobré matematické výsledky. Jej pestovanie je veľmi náročné, na pole musíte chodiť 365 dní v roku a vstávať každý deň pred úsvitom. Práca na ryžových poliach sa najviac vypláca po dlhých rokoch dôkladnej starostlivosti. To všetko naučilo tamojších ľudí trpezlivosti. Ak má však byť výsledkom iba lepšia známka z matematiky, som osobne veľmi rád, že nie som potomkom prepracovaných Číňanov, ale skôr ľudí so spôsobom obživy, ktorý im doprial aj trochu radosti zo života a nie iba každodennú drinu v plytkej vode. Nestojí to za to.

Všetky témy v Gladwellovej knihe sa viac či menej dotýkajú toho, aké podmienky a ľudia vám môžu pomôcť byť úspešným. Niekedy je v pozadí pestovanie ryže, inokedy naučená schopnosť asertívne presadzovať svoje práva alebo aj úplná náhoda. Ak svoj život a kariéru považujete za zlyhanie, táto kniha môže mať terapeutické účinky – môžete za hlavu hodiť kruté sebaobviňovanie a vidieť príčiny neúspechu v podmienkach, v akých ste sa narodili. Úspešných táto kniha môže naučiť pokore a vďačnosti, tým ostatným dá do rúk výhovorku podloženú serióznymi štatistikami. Hoci je to len ďalší Gladwellov kompilát, v rámci kolónky „knihy o výnimočných ľuďoch“ stále patrí k tomu prínosnejšiemu.

Malcolm Gladwell: Outliers. The Story of Success, Allen Lane 2008, 310 strán