Serious[n]ess

Zdá sa, že o vojnovej Slovenskej republike už slovenskí, a niekoľkí zahraniční, historici povedali v posledných dvoch desaťročiach všetko podstatné. Teda aspoň pokiaľ ide o kľúčové fakty. Ponúkli aj interpretácie. Ich závery sú, veľmi zjednodušene, dva.

Jeszcze Polska nie zginęła, kiedy my żyjemy je pomerne príznačný začiatok hymny pre krajinu s takými tragickými dejinami ako majú naši severní susedia. Aj preto, že dvaja veľkí susedia chceli, aby Poľsko zmizlo z mapy, sa pre mnohých jeho obyvateľov druhá svetová vojna neskončila v roku 1945.

Jedenásteho mája 1894 sa v Chicagu začal štrajk, ktorý ovplyvnil vývoj občianskych práv v Amerike. Bol organizovaný a dokázal vzbudiť záujem tlače aj federálnej vlády v čase, keď právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ešte neexistovalo.

K Rakúsku máme rozporuplný vzťah. Na jednej strane je to méta, ktorú sa snažíme dosiahnuť a na druhej máme pocit, že naši juhozápadní susedia si na nás vyvršujú svoj komplex menejcennosti z Nemcov.

Asi pred rokom som bol v Kyjeve. Nad železničnou stanicou visel cez ulicu veľký plagát s nápisom „Jaki – tori – japonská reštaurácia – dajte si krízové menu.“ Na počet hrivien si nepamätám. Počas troch dní som zistil, že kurz miestnej meny sa mení každý deň. Len k horšiemu.

Podľahne im skoro každý, od docenta Roberta Fica až po dedinčanov v afganských horách. Konšpiračné teórie na prvý pohľad pôsobia neškodne, ako alternatívne alebo exotické verzie udalostí, ale ich dôsledky stáli už životy miliónov ľudí.

Nedávne výročie Nežnej revolúcie mohlo vyvolať dojem, že jej strojcami bola hŕstka politikov. Kniha Američana Jamesa Krapfla Revolúcia s ľudskou tvárou nám pripomína, že hlavnými aktérmi boli státisíce obyčajných ľudí.

Štyri milióny Američanov veria, že ich niekedy uniesli mimozemšťania. To je pekne vysoké číslo. Keby mimozemšťania unášali Slovákov, viac ako tri štvrtiny z nás by už boli Lajkou alebo Gagarinom. Mimozemské civilizácie však o Európu javia prekvapivo nízky záujem.

Tudorovci sú vďačným námetom pre historikov a literátov najmä vďaka šiestim manželkám Henricha VIII. a vojne ruží. V románe Hilary Mantelovej Wolf Hall sa však do popredia dostáva šedá eminencia Henrichovej vlády Thomas Cromwell.

V Británii prší menej než sa tvrdí, čosi podobné platí o hmle aj o slušnom správaní. Ak skúsite preskúmať všetky stereotypy o tejto krajine, ako jeden z mála obstojí práve humor. Aj keď je iný ako o ňom hovorí jeden stereotypný prívlastok.