Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Anglický Leonardo v Newtonovom tieni

Každý gramotný človek vie, kto bol Isaac Newton. Mená Edmunda Halleyho a Christophera Wrena tiež pozná asi každý, kto dokončil aspoň základnú školu. Spýtajte sa však na Roberta Hooka (1635 – 1703) a odpoveďou bude zrejme prekvapený pohľad.

Hooke pritom vo svojej dobe nebol o nič menej známy ako jeho súčasníci a (podľa toho, ako sa situácia vyvíjala) priatelia a rivali. Napriek tomu, že vynikal v mnohých oblastiach, často sa dostával do sporov, nárokoval si objavy ostatných alebo sa durdil, že to, čo zverejnil niekto iný (napríklad Newton, s ktorým mal obzvlášť zlé vzťahy), je jeho vlastný objav či vynález. Jedna publikácia ho charakterizovala veľmi trefne – geniálny, ale svárlivý.

Pritom už len to, čo môžeme Hookovi bez akýchkoľvek pochybností pripísať, je skutočne obdivuhodné a len potvrdzuje, že označenia ako renesančný muž či anglický Leonardo neboli ďaleko od pravdy.

Hooke bol synom vikára na ostrove Wight a otec si želal, aby nasledoval jeho kňazskú cestu. Už ako dieťa sa však Robert viac zaujímal o výrobu mechanických hračiek. Keď mal Hooke trinásť rokov, jeho otec umrel a mladík odchádza do Londýna, aby sa stal študentom maliara Petera Lelyho. Lenže čoskoro príde na to, že je alergický na farbivá – a aj tak tvrdí, že sa už o maľovaní naučil všetko podstatné – a odíde študovať najprv na školu vo Westminsteri a neskôr do Oxfordu. Tam sa zoznámil s Wrenom.

Allan Chapman píše, že už vo Westminsteri sa ukazovala jeho všestrannosť a genialita: „Naučil sa staroveké jazyky, naučil sa hrať na organe, načrtol lietajúce stroje a za týždeň zvládol prvých šesť kníh Euklidových Základov.“ Na Oxforde sa venoval astronómii, matematike a mechanike, ale najmä sa stal asistentom Roberta Boyla a pomáhal mu s pokusmi a výskumom plynov.

Jedinečná Micrographia

Ak by sme mali z množstva jeho zásluh niečo vyzdvihnúť, na prvom mieste by bolo isto dielo Micrographia. Chapman ho nazýva jednou z formatívnych kníh moderného sveta. Oceňoval na nej aj to, že bola napísaná živým a prístupným štýlom, takže každý, kto si dokázal prečítať Bibliu alebo Shakespeara, si mohol prečítať aj Micrographiu. A nielen prečítať, ale aj pozrieť, keďže obsahovala 58 nádherných rytín vecí, o ktorých Hooke písal.

Hooke vydal Micrographiu ako tridsaťročný a zdokumentoval v ňom svoje mikroskopické pozorovania. Hooke používal na tú dobu mimoriadne kvalitný mikroskop vlastnej výroby, ktorý dokázal zväčšiť obraz tridsaťnásobne.

Práve v Micrographii prvý raz použil slovo bunka. Okrem toho do nej zaradil aj ilustrácie štruktúry snehovej vločky, teoretizoval o možnosti výroby umelých vlákien a pozorovaním skamenelín sa dopracoval k úvahám o možnosti evolúcie druhov. Dospel k záveru, že fosílie nie sú hračky prírody, ale kedysi živé organizmy, ktoré nám môžu pomôcť spoznať minulosť života.

O Hookovom prvenstve nemožno pochybovať ani v prípade fyzikálneho zákona, ktorý nesie jeho meno. Týka sa deformácie tuhých látok a hovorí, že normálové napätie je priamo úmerne pomernému predĺženiu, čiže deformácii.

Trpký spor s Newtonom

Do konfliktu s Newtonom sa dostal kvôli zákonu prevrátených štvorcov. Keď sa Newton chystal vydať svoje monumentálne dielo Philosophiae naturalis principia mathematica (Matematické princípy prírodnej filozofie), Hooke sa s ním začal sporiť o prvenstvo pri objavení zákona, podľa ktorého intenzita poľa (v danom prípade gravitačného) klesá s druhou mocninou vzdialenosti od zdroja.

Obaja si nárokovali prvenstvo a urazený Newton sprvu odmietal vydať tretí zväzok. Až Hubble ho presvedčil, aby ustúpil. O čo išlo Hookovi, nie je celkom jasné, keďže Newton v knihe odkazuje aj na pozorovania Wrena, Hooka a Halleyho. Možno len chcel stáť na piedestáli úplne sám.

Faktom je, že po roku 1687, kedy k tomuto sporu došlo, sa zmenil na zatrpknutého človeka, ktorého charakterizovali „zádumčivosť, nedôverčivosť a žiarlivosť, ktoré sa rokmi zhoršovali“. Bol to smutný koniec, pretože inak bol označovaný za vďačného muža, ktorý nikdy nezabudol na preukázané, služby a napríklad svojich učiteľov mal vo veľkej úcte až do ich smrti.

Dlhodobo dobrý vzťah mal aj s Christopherom Wrenom. Po veľkom požiari z roku 1666 sa Hooke stal mestským zememeračom a spolu s Wrenom mal na starosti vyhodnotenie škôd a navrhnutie novej podoby ulíc a verejných budov.

S Wrenom a Halleym uzavrel aj kurióznu stávku, ktorú spomína Bill Bryson v knihe Stručná históra takmer všetkého. Wren ponúkol 40 šilingov (na tú dobu vysokú sumu) tomu, kto vysvetlí, prečo sa planéty pohybujú po elipsovitej dráhe. Hooke tvrdil, že odpoveď pozná, ale neprezradí, aby Wrena a Halleyho nepripravil o potešenie z hľadania riešenia. Asi nemusím pripomínať, že o Hookovej práci na tomto probléme neexistuje žiadna zmienka.

To však neznamená, že bol astronomický diletant. Práve naopak. V roku 1664 ako prvý tvrdil, že Jupiter sa otáča okolo vlastnej osi a o niekoľko mesiacov neskôr objavil piatu hviezdu v Trapéze (viacnásobnej hviezde v súhvezdí Orión). O dva roky neskôr vyhotovil také dôkladné náčrty Marsu, že ich v 19. storočí vedci použili na výpočet rýchlosti jeho rotácie. Vysvetlil tiež jav známy ako scintilácia, čiže kolísanie jasu hviezd.

Za posledných dvadsať rokov toho, okrem iného aj pre chradnúce zdravie, už veľa nestihol, ak si odmyslíme hašterenie s Newtonom. Napriek tomu prispel k posunu ľudského poznania tak ako len málokto.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia