Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Filozofi z Prešova

Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)

Prezývka Prešova Atény nad Torysou môže dnes vyznievať až smiešne, ale faktom je, že v metropole Šariša boli obdobia, keď tam vzdelanosť mala mimoriadnu úroveň. Takým bolo aj pôsobenie evanjelického kolégia v druhej polovici 17. storočia.

Najznámejšími predstaviteľmi tejto inštitúcie, ktorej oficiálny názov bol Collegium Statuum evangelicorum superioris Hungariae (Kolégium evanjelických stavov Horného Uhorska), sú Ján (Johann) Bayer (1630 – 1674), Izák Caban (1632 – 1707) a Eliáš Ladiver mladší (cca. 1633 – 1686). Okrem toho, že boli viac-menej rovesníkmi a pôsobili v Prešove, ich spájalo ešte aj to, že všetci traja študovali v nemeckom Wittenbergu, akejsi mekke evanjelického vzdelávania.

Najstarší z trojica Ján Bayer sa ako jediný z nich v Prešove aj narodil. Vo filozofickom smerovaní sa považuje za nasledovníka anglického filozofa Francisa Bacona (v roku 1953 dokonca vyšla kniha Stanislava Felbera Ján Bayer, slovenský baconista XVII. storočia). Ján Barica o ňom v knihe Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky píše, že na neho pozitívne vplývalo Komenského „pokrokové filozofické učenie a názornosť vo výuke, ktorú uplatnil aj pri reorganizácii prešovského lýcea“.

Bayerove samotné pedagogické schopnosti zrejme až také úžasné neboli. Ján Rezik, autor dejín uhorského evanjelického školstva v 16. až 18. storočí Gymnaziológia, označuje jeho spôsob prednášania za veľmi rozvláčny: „Trvalo to dva roky, čo rozoberal na prednáškach v prešovských školách problém: An bruta sunt racionalia (Či sú rozumné zvieratá).

Bayer bol nepochybne muž veľkého intelektu, ale jeho osobnostné črty neboli vždy celkom pozitívne. Rezik spomína, že keď prišiel z Wittenbergu do Prešova a stal sa konrektorom, útočil na ďalšieho konrektora Andreja Horvátha. Považoval ho za neschopného. Horváth, ktorý bol celkovo na škole neobľúbený, radšej odišiel robiť notára.

Bayerova filozofia sa označuje za materialistickú, aj keď v tom nebol celkom dôsledný. Rezikovi sa tento prístup príliš nepozdáva a na niekoľkých miestach svojho diela mu vyčíta, že nejde v stopách Mojžišových. Tým naznačuje, že sa odkláňa od Biblie, a necháva prehovoriť vlastnú predstavivosť. Z dnešného pohľadu nič nezvyčajné, vtedy to muselo na Bayerových súčasníkov pôsobiť škandalózne.

Bayerove filozofické aj osobné postoje nakoniec prispeli k tomu, že ho z funkcie rektora prepustili. Zomrel ako pomerne mladý v Spišskom Podhradí. Podľa niektorých zdrojov ho smrť uchránila pred odchodom do vyhnanstva za účasť na sprisahaní proti Habsburgovcom. Bayerov život asi najlepšie v jednej vete zosumarizoval Samuel Matheides: Človek učený s veľkými schopnosťami, ale nepokojný a neprajník dobrého pokoja.“

Prvý atomista zo Slovenska

Ak Bayera označuje literatúra za materialistu, Izák Caban je považovaný za atomistu, a to najmä vďaka dielu Existencia atómov, ktoré vydal vo Wittenbergu. Podobne ako Bayer, aj on sa počas štúdií v Nemecku odklonil od učenia Aristotela aj od scholastiky. Keď bol rektorom školy v Brezne, vo verejnej dišpute zavrhol vetu: Človek je rozumný tvor. Nuž, pri pohľade na to, čo všetko ľudstvo vtedy aj dnes napáchalo, to zase až taká scestná myšlienka nebola, hoci jeho protivník Daniel Lani podľa Rezika vyhlásil: „Keby mi choroba nebránila, naučil by som tohto novotárskeho filozofa inak filozofovať.“

Barica o Cabanovom atomizme píše: „Jeho názor, že hmota sa skladá z neviditeľných atómov, ktoré sú najmenšími časticami a majú svoju kvantitu, bol v stredovekom scholastickom učení skutočne revolučný.“ Pochopiteľne, v jeho otázke nešlo o atomizmus fyzický, ale filozofický, ale aj to bolo pozoruhodné. Duchu doby zodpovedalo, že podľa neho stvoriteľom atómov bol Boh.

Práve na otázke atómov sa „posekal“ so svojím kolegom Eliášom Ladiverom. Ten bol, na rozdiel od Bayera a Cabana, zanieteným aristotelistom. Proti Cabanovi vystúpil dielom De Atomis contra Zabanium (O atómoch proti Cabanovi). Podľa Rezika boli ich škriepky, ešte aj v sedmohradskom exile, také prudké, že musela zasiahnuť synoda evanjelickej cirkvi.

Ale polemiky a dišputy boli zjavne v súlade s Cabanovým presvedčením, že autority (v jeho prípade Aristotela) treba uznávať len vtedy, ak nie sú v rozpore s rozumovým poznaním sveta.

Ani Caban nemohol v Prešove pôsobiť do konca aktívneho života. V roku 1670 musel odísť pre odpor jezuitov, ktorí začali v Prešove presadzovať protireformáciu. Odišiel najprv do Nemecka a nakoniec do Sedmohradska, kde aj v roku 1707 zomrel. Z trojice predstaviteľov Prešovskej školy tak žil najdlhšie

Protipól svojich kolegov

Najmladší z veľkej trojice prešovských filozofov Eliáš Ladiver sa odlišoval najmä tým, že zostával verný Aristotelovmu učeniu. Z Rezikovho epochálneho diela Gymnaziológia sa dozvedáme, že prednášal už od šiestej ráno, čo u študentov asi veľké nadšenie nevyvolávalo.

Dôležitejšie však bolo, že pre kolégium v roku 1667 vypracoval nový školský poriadok, ktorý platil, až kým ho v roku 1707 neupravil práve Rezik. Zaujímavé je, že kým na Bayera, ktorý sa s Komenského dielom zoznámil len sprostredkovane, malo veľký vplyv, Ladiver bol jeho žiakom v Blatnom Potoku (Sárospatak), a napriek tomu neprijal jeho filozofický pohľad na svet. Riadil sa niektorými jeho pedagogickými zásadami, ale Jozef Pšenák v štúdii Duchovný odkaz Jana Amosa Komenského Slovensku tvrdí, že Ladiver ani v pedagogických názoroch neakceptoval progresívne myšlienkové prúdy 17. storočia.

Aj keď sa nám Ladiverovo dielo proti Cabanovi nezachovalo, z iných dišpút vieme, čo bolo podstatou ich sporu. Rudolf Dupkala sumarizuje Ladiverove argumenty takto: „1. Ak je atóm Cabanom chápaný ako „fyzický bod“, resp. „hmotný princíp prírodného telesa“, mal by byť podľa Ladive­ra zmyslovo vnímateľný. Ak však podľa Cabana atómy, pre svoju „nepatr­nosť“ unikajú nášmu zraku (sú zmyslovo nevnímateľné), tak Ladiver túto problematiku uzatvára tvrdením, že atómy možno chápať len ako „mate­matické body“, resp. ideálne entity, 2. ak sú atómy - podľa Cabana - ne­deliteľné, nemôžu sa podľa Ladivera spájať, a tak nemôžu ani vytvárať jednotu, ani skladať celky, 3. ak existencia atómov predpokladá - podľa Cabana - prázdny priestor, avšak tento ani podľa Tomáša Akvinského, ani podľa Aristotela neexistuje, robí z toho Ladiver záver, že neexistujú, resp. nemôžu existovať ani atómy.“

Ladiver síce musel z Prešova v roku 1672 tiež odísť, ale keď sa Imrich Thököli, bývalý žiak kolégia, zmocnil v roku 1682 Prešova, zaslúžil sa o znovuotvorenie školy a vrátil sa tam aj Ladiver ako nový rektor. Osud mu tam však už dlhé pôsobenie nedožičil. Zomrel totiž v roku 1686.

Zaujímavo zdôvodnil Ladiver svoj príklon k aristotelizmu: „Prirodzeným rozumom vybudoval takú filozofiu, ktorá slúži účinnejšie teológii a obsahuje také hypotézy, ktoré podporujú teologickú vedu“.

Hoci mu súčasníci vytýkali, že pre svoju pedagogickú činnosť zanedbával rodinné povinnosti a výchovu vlastných detí (jeho syn sa stal tulákom), Rezik ho chváli za priateľský prístup k žiakom, za zhovievavosť, za to, že im dovolil klásť otázky, za to, že ich povzbudzoval k dišputám. Zdá sa teda, že nebol až takým skostnateným pedagógom, ako je niekedy vykresľovaný.

Zdroje a odporúčaná literatúra:

Ján Rezik: Gymnaziológia

Ján Barica: Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky (Mladé letá: 1979)

Rudolf Dupkala: K otázke výučby filozofie na ev. kolégiu v Prešove. In: Filozofia výchovy a problémy vyučovania filozofie (IRIS: 1998)

Jozef Pšenák: Duchovný odkaz Jana Amosa Komenského Slovensku. In: Filozofia a slovanské myšlienkové dedičstvo: osobnosti, problémy, inšpirácie I. (IRIS: 2008)

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia