Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Jeho básne inšpirovali aj Shakespeara

Ak by sme mali pokryť všetky aktivity trnavského rodáka Jána Sambuca (1531 – 1584), nestačil by nám nato nielen článok, ale možno ani hrubá kniha. Za 53 rokov života sa dostal do blízkosti mocnárov, ale aj upadol do chudoby.

Sambucus, čo je mimochodom latinské označenie bazy čiernej, bol synom kupca a trnavského richtára Petra. Ten si uvedomil, že kľúčom k úspechu bude pre jeho syna vzdelanie. Ján mu bol za to veľmi vďačný. V básni, ktorú venoval svojmu otcovi, napísal, že Peter by bol ešte úspešnejší a slávnejší, ak by mal poriadne vzdelanie.

Putovanie po Európe

Ako bolo v stredoveku zvykom, na štúdiá sa neodchádzalo nevyhnutne na jedno miesto, ale študenti sa presúvali z jednej školy na druhú. To bola skutočná mobilita. Sambucus odišiel do sveta, keď nemal ešte ani jedenásť rokov a jeho prvé kroky smerovali do Viedne, neskôr do Lipska a Wittenbergu, kde vtedy učil slávny Melanchton, aj keď neexistujú dôkazy, že by mladý Trnavčan navštevoval jeho prednášky. Nasledovali Štrasburg a Paríž. V hlavnom meste Francúzska získal magisterský titul.

Upozornil na seba rečou Oratores ante poetas (Rečníci pred básnikmi), v ktorej argumentoval, že diela rečníkov sú dôležitejšie ako tvorba básnikov. Zuzana Kákošová v štúdii Estetické hodnoty poézie 16. storočia píše: „Sambuca tak v počiatkoch tvorby viac ovplyvňovali rečníci, učil sa u nich dokonalosti vo vyjadrovaní, aj on sám nečerpal priveľa z mytológie, a viac zo „skutočného sveta“, jeho básne nie sú napísané pod vplyvom „božskej iskry“ ani „ušľachtilého šialenstva", ale skôr pod vedením rozumu a múdrosti.“

Po zastávke v Štrasburgu a Bazileji sa vracia do Viedne, ale onedlho odchádza do Ingolstadtu a potom na štúdium medicíny do talianskej Padovy. Tam už nebol len študentom, ale aj vychovávateľom a učiteľom dvoch mladíkov, ktorí boli príbuznými Mikuláša Oláha, ostrihomského arcibiskupa sídliaceho v Sambucovej rodnej Trnave.

V nasledujúcich rokoch pôsobí striedavo vo Viedni, kde začína pôsobiť na cisárskom dvore (aj s ambíciou stať sa riaditeľom cisárskej knižnice), a pokračuje v cestovaní po Európe. Tam postupne zbiera rôzne antické rukopisy, ktoré sa stanú základom jeho ohromnej súkromnej knižnice, ktorá pozostávala z viac ako tritisíc zväzkov (pri posmrtnej katalogizácii ich napočítali 3163, ale niektoré zdroje uvádzajú aj vyššie čísla).

Pre učenca Sambucovho formátu muselo byť tragédiou, že keď sa neskôr dostal do finančných problémov, musel v roku 1578 predať približne 530 zväzkov do cisárskej knižnice. Od Rudolfa II. za ne dostal 4590 zlatých.

Svetoznáme emblémy

Stopy Sambucovej práce nájdeme v rôznych oblastiach ľudského poznania od medicíny cez jazykovedu, históriu, knihovníctvo až po „politické poradenstvo“, ale v medzinárodnom kontexte je známy najmä svojimi Emblémami (po latinsky Emblemata). Zjednodušene povedané, išlo o ilustrované básne alebo, ak považujeme za prvoradú výtvarnú stránku, alegorické obrázky s veršovaným komentárom.

Zuzana Kákošová uvádza, že Sambucus nepovažoval emblémy len za ilustrované výroky, ale tento žáner mal podľa neho vlastnú reč, ktorá je súčasťou obrázkovej filozofie. Sambucus sa pravdepodobne zoznámil s emblémami, konkrétne s dielom Achilla Bocchiho, v Bologni v roku 1555.

„Dôležitou vlastnosťou emblému je podľa Sambuca stručnosť, ktorou sa znásobuje pôžitok z emblému, pretože sa treba opierať o úsudok a múdrosť nielen pri písaní, ale i pri dešifrovaní hry symbolov. Estetický, umelecký, vôbec účinok poézie emblému mal teda konkrétnu podobu intelektuálneho zážitku a pôžitku,“ dodáva Kákošová. Prípomína tiež, že Sambucus charakterizoval Emblémy ako „vedu o živote“ vyjadrenú básnickou, a teda príťažlivou, formou.

Vydavateľom Sambucovej zbierky emblémov, ktorých bolo viac ako 220 (zdroje sa opäť nezhodujú), bol antverpský tlačiar Christophe Plantin. Zaujímavé je, že po istom čase strávenom v Nizozemsku, sa Sambucus vrátil do Viedne skôr, ako jeho Emblémy vyšli. Arnoud Visser v knihe Joannes Sambucus and the Learned Image uvádza, že dvadsať rokov putovania po Európe zanechalo na jeho emblémoch silnú stopu. Prejavuje sa to nielen tým, že sú venované ľuďom z rôznych kútov svetadiela, ale aj tým, že mnohé z nich sú o cestovaní.

Aj ich dosah bol medzinárodný. Ako už nasvedčuje titulok, jedným z tých, ktorí sa inšpirovali Sambucovými emblémami, bol aj William Shakespeare. „Jeho poetické básne z diela Emblemata sa dostali aj k dramatikovi Williamovi Shakespearovi, ktorý citáty z nich použil v jedenástich svojich významných dramatických dielach ako Rómeo a Júlia, Richard III. či Antonius a Kleopatra,“ povedal historik Peter Horváth pri príležitosti uvedenia poštovej známky so Sambucovým portrétom v roku 2011.

David Bergeron v knihe Pageantry in the Shakespearean Theatre píše, že anglický dramatik v hre Coriolanus previedol na javisko Sambucov emblém Kvality veliteľa. Ďalšie využitie Sambucovho emblému, tentoraz Rozdiel medzi fyzickým a metafyzickým, nachádza v zobrazení bohyne Diany v hre Perikles. V Sambucovom embléme je grécka bohyňa stelesnením Prírody. Takýchto príkladov by sme našli mnoho. Tí, ktorých táto téma zaujíma, sa môžu ponoriť do diela Henryho Greena Shakespeare and the Emblem Writers alebo, ak ovládajú maďarčinu, do osemstranovej štúdie Lajosa Dézsiho.

Tu treba poznamenať, že Shakespeare sa k Sambucovým emblémom s najväčšou pravdepodobnosťou dostal sprostredkovane cez dielo Geoffreyho Whitneyho A choice of emblems. Anglický autor totiž podľa Greena skopíroval 48 Sambucových emblémov. Aby Whitney nevyzeral ako darebný plagiátor, musíme priznať, že aj Sambucus sa inšpiroval skoršími prácami. V 16. storočí si na autorské práva príliš nepotrpeli.

V stredovekom kontexte je komplikované hovoriť o národnosti, ale Sambuca môžeme označiť prinajmenšom za lokálpatriota. Svoje diela podpisoval aj prídomkom Pannonius Tirnaviensis, resp. Tyrnaviensis, čiže Panónčan z Trnavy. Rodné mesto ospieval aj v Emblémoch slovami, ktoré sa dnes nachádzajú aj na pamätnej tabuli na trnavskej radnici:

V Panónii je slávne a slobodné kráľovské mesto:

Trnava, takým menom, právom ho nazýva ľud.

V ňom som sa zrodil a v ňom som aj uvidel spanilé svetlo:

Presladká škola mi dala zo živej vody piť v ňom.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

Podobizeň: rytina od J. Mansfelda, Wellcome Collection

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť