Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Náčelník Nebeskej polície

Pramene sa nezhodujú v tom, či sa narodil v Prešporku alebo v Pešti, ale sú zajedno v tom, že František Xaver Zach (1754 – 1832) bol jedným z najvýznamnejších astronómov prelomu 18. a 19. storočia.

Rodinná tradícia ho predurčovala k vojenskej kariére, ale už ako pätnásťročného za zaujala astronómie. Základné vedomosti o nej získaval z knihy Jérôma Lalanda Rozprava o astronómii. Nakoniec predsa len na istý čas zakotvil v rakúskej armáde. Podľa nemeckého profesora astronómie Petra Broscheho to mohlo byť buď preto, aby vyriešil svoje finančné problémy, alebo aby sa mohol venovať geodézii, ktorá bola vtedy súčasťou astronómie.

Keď sa Halič stala súčasťou Habsburskej monarchie, pomáhal s geodetickými prieskumami v Lembergu, dnešnom Ľvove. Čoskoro však armádu opúšťa a stáva sa profesorom mechaniky v Lembergu. Miesto profesora vytvorila cisárovná Mária Terézia špeciálne pre Zacha. Jej syn Jozef II. ho však z finančných dôvodov zrušil.

To podnietilo Zacha, aby odišiel do zahraničia. V Londýne sa stal učiteľom detí grófa Mórica Brühla, ktorý bol aj veľkým milovníkom astronómie. Keď sasko-gothský vojvoda Ernest II. chcel postaviť v Gothe hvezdáreň, Brühl mu ako budúceho riaditeľa odporučil práve Zacha.

Observatórium na vrchu Seeberg patrilo vo svojej dobe k najlepšie vybaveným v Európe. Práve počas pôsobenia v Gothe založil Zach aj časopis Allgemeine Geographische Ephemeriden (Všeobecné geografické efemeridy). Ako píše Encyclopaedia Britannica, hneď prvým číslom sa časopis dostal do centra pozornosti. Uverejnil totiž osemnásť rôznych pozorovaní zatmenia Slnka z 24. júna 1797. Neskôr vydával aj prvý astronomicko-geodetický časopis na svete Monatlichen Correspondenz zur Beförderung der Erd- und Himmelskunde.

Hľadanie chýbajúcej planéty

V roku 1798 zvolal Zach do Gothy stretnutie významných astronómov tej doby. Toto stretnutie je dnes považované za prvý astronomický kongres v dejinách. O dva roky neskôr v observatóriu Johanna Hieronyma Schrötera oficiálne založili Zjednotenú astronomickú spoločnosť, ktorá si vyslúžila prezývku Nebeská polícia.

Tento spolok si dal päť cieľov. Najdôležitejším z nich bolo skúmanie oblohy medzi planétami Marsa a Jupiter v snahe objaviť planétu, ktorá sa mala podľa dobových predpokladov nachádzať v tomto priestore. Dva tucty astronómov si rozdelili oblohu rovnakým dielom a pustili sa do pátrania. Mali však smolu. Slávu im uchmatol Talian Giuseppe Piazzi. Svoj objav nazval Ceres Ferdinandea. Neskôr sa ukázalo, že nejde o planétu, ale asteroid. Dnes má oficiálne postavenie trpasličej planéty tak ako Pluto.

Zach sa nakoniec dočkal istého zadosťučinenia. Piazzimu sa totiž Ceres na oblohe stratil, a tak musel nastúpiť na scénu nebeský policajt Zach a 7. decembra 1801 Ceres opäť objavil. Nebeská polícia si pripísala aj ďalšie úspechy. Jej členovia objavili planétky Pallas, Vesta a Juno.

Odchod z Gothy – aj s vojvodkyňou

Život Františka Zacha mal aj mierne bulvárny nádych. Na dvore v Gothe si vytvoril „špeciálny vzťah“ k vojvodkyni Márii Šarlote Amálii. Keď vojvoda Ernest II. zomrel, jeho nástupca August prestal hvezdáreň podporovať. Po jej zavretí sa však stal komorníkom vojvodovej vdovy. Spolu s ňou čoskoro odchádza z Gothy – najprv do Durínska a potom sa cez niekoľko iných miest dostávajú do Marseille, kde žijú od roku 1809 do roku 1815. Nepokoje súvisiace s pádom Napoleona ich vyhnali z tohto juhofrancúzskeho mesta do Janova.

Podľa Encyclopaedie Britannica sa Zach a vojvodkyňa po odchode z Gothy tajne zosobášili. Sigrid Damm v knihe o Goetheho priateľoch v Gothe a Weimare píše, že dvojica žila v takzvanom morganatickom manželstve. Goethe na ich vzťah dokonca nepriamo odkazuje v románe Vandrovnícke roky Wilhelma Meistera.

Po smrti vojvodkyne v roku 1827 opúšťa Zach Janov a posledné roky života strávi v Paríži, kde začiatkom septembra 1832 zomiera na choleru. Ján Barica v knihe Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky spomína, že Albert Einstein v 20. rokoch 20. storočia prišiel do Bratislavy študovať Zachovu korešpondenciu. Nebola to jediná posmrtná pocta – in memoriam sa stal aj členom Uhorskej akadémie a dnes je po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci aj planétka (999) Zachia.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia