Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Pápežova obľúbená spisovateľka

Foto: http://thecatisaway.blogspot.com

Ak máme veriť argentínskym a talianskym médiám, k obľúbenému čítaniu pápeža Františka patrí aj kniha britsko-írskej spisovateľky Ethel Edith Manninovej (1900 – 1984) Late Have I Loved Thee. Pápež a Manninová na prvý pohľad nepôsobia ako spojenci.

Manninová totiž nebola žena, o ktorej by ste predpokladali, že ju bude obdivovať hlava katolíckej cirkvi – feministka, anarchistka, socialistka, dva razy vydatá bisexuálka. Zároveň si však dokázala získať aj obdiv ľudí, ktorí s ňou neboli ideologicky na jednej lodi. Keď zomrela, denník Times ju označil za ochrankyňu vydedencov a Sunday Telegraph ocenil, že bola finančne štedrá k tým, ktorých sa zastávala.

Kniha, ktorú pápež obdivuje, je o ateistovi menom Francis, ktorý sa po smrti sestry obráti na vieru a neskôr vstúpi do jezuitského rádu, ktorého členom je aj pápež František. To vysvetľuje, čím je tento román pre neho zaujímavý.

Román čiastočne vychádza zo skutočného príbehu Íra Johna Sullivana. Ten sa narodil do rodiny otca protestanta a matky katolíčky. Bol vychovávaný ako anglikán a neskôr prestúpil na katolicizmus. Knihe sa dokonca pripisuje zásluha na tom, že tak ako jej hlavný hrdina, aj mnohí jej čitatelia sa priklonili ku katolíckej viere. To by bol veľmi nezamýšľaný dôsledok tvorby autorky, ktorá o sebe tvrdila, že do šestnástich rokov bola veľmi pobožná, ale v dospelosti sa radila skôr ku skeptikom a prikláňala sa k budhizmu. Jeden autor označil jej svetonázor za vágne panteistický.

Každý rok dve knihy

Spisovateľská kariéra Ethel Manninovej bola neuveriteľne plodná. Napísala spolu 95 kníh. Prvú v roku 1923 a poslednú, záverečnú časť svojich sedemzväzkových pamätí, v roku 1977. Jej tvorba zahŕňala romány, poviedky, už spomínanú autobiografiu, cestopisy, ale aj rôzne politické spisy na témy také rozmanité ako výchova, morálka, postavenie žien v spoločnosti či utopická predstava o usporiadaní sveta. Ako poznamenáva Národná portrétová galéria (ktorá vlastní šesť jej portrétov), počas svojej pracovnej kariéry splnila cieľ napísať každý rok jednu knihu umeleckej literatúry a jedno dielo literatúry faktu (matematicky to celkom nevychádza, ale je možné, že túto métu si nevytýčila hneď na začiatku).

Socialistický svetonázor získala jednak od otca, ale aj od jednej zo svojich učiteliek, ktorá ju zoznámila s dielom Georgea Bernarda Shawa či s fabiánskym a labouristickým hnutím. Na jej ideologické formovanie však asi najviac vplýval nemenovaný umelec, s ktorým mala vzťah počas práce pre reklamnú agentúru Charlesa Highama.

Práve Highama považuje za kľúčovú postavu pre svoju kariéru. Nielenže ju v sedemnástich rokoch nechal riadiť jeden zo svojich mesačníkov, ale obdivovala na ňom najmä jeho dynamickosť, odhodlanosť a priamočiarosť.

Rozčarovaná, ale stále ľavičiarka

Tak ako mnohí iní ľavicoví spisovatelia, aj Manninová odcestovala v 30. rokoch spoznávať Sovietsky zväz. Na rozdiel od väčšiny sa však odtiaľ nevrátila s chválospevmi na robotnícky raj, ale veľmi rozčarovaná. Pochopila, že komunizmus sovietskeho typu je slepou uličkou. Zostala však verná ľavicovým myšlienkam a napríklad počas španielskej občianskej vojny pomáhala so zásobovaním republikánskej strany.

Napriek tomu, že jej tvorivé obdobie trvalo viac ako päť desaťročí, sama mala pocit, že dosiahla príliš veľa príliš skoro, „priveľa ľahkých úspechov, priveľa peňazí, priveľa nevstrebaných skúseností“. Virginia Nicholsonová o nej v knihe Among the Bohemians napísala, že aj keď neľutovala, že mladosť sa pominula, v povojnovom svete sa už necítila úplne doma. Stále však zostala nepokojnou dušou, ktorá si síce užívala dobré víno, knihy a starostlivosť o svoje ruže, ale stále cestovala, chodila na demonštrácie a podporovala liberálnu agendu. Boj proti nespravodlivosti a barbarstvu vo svete je podľa Manninovej neustávajúci.

Vzhľadom na mnohovrstevnosť a v niektorých ohľadoch kontroverznosť Manninovej osobnosti je trocha smutné, že dnes je známa najmä ako milenka Bertranda Russella a Williama Butlera Yeatsa. A medzi fanúšikmi Shrewsbury Town ako dlhoročná predsedníčka ich klubu, a teda jedna z priekopníčok pôsobenia žien na funkcionárskych pozíciách vo futbale.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia