Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Patrón vojnových zajatcov a utečencov

Foto: Nasjonalbiblioteket (Flickr.com, licencia Creative Commons)

Fridtjof Nansen (1861 – 1930) je známy najmä ako skvelý polárnik, ktorého výpravy výrazne posunuli úroveň poznania o Arktíde. Okrem toho je však aj nositeľom Nobelovej ceny mieru za rok 1922.

Spomedzi jeho cestovateľských úspechov stoja za zmienku prechod Grónskom na lyžiach a predovšetkým výprava lode Fram k Severnému pólu. Hoci svoj cieľ nedosiahol, expedícia mala obrovský vedecký význam, pretože poskytla množstvo nových informácií o podmienkach v Severnom ľadovom oceáne. Najmä však potvrdila Nansenovu hypotézu, že v ňom smerujete vpred tak, že sa nehýbete.

Legendárna Fram

Nansen na svoju výpravu nechal postaviť loď nazvanú Fram (čo po nórsky znamená Vpred), ktorej konštrukcia umožňovala zamrznúť do ľadu tak, aby ju nerozdrvil, ale iba nadvihol. Keď si Nansen uvedomil, že driftujúca loď neprejde cez Severný pól, rozhodol sa ho dosiahnuť so svojím spoločníkom Hjalmarom Johanssenom na lyžiach, saniach a kajakoch. Dostali sa po 86 stupeň a 14 minútu severnej zemepisnej šírky. Bol to dovtedajší rekord, ale na vytúžený pól sa nedostali.

Zamierili teda k Zemi Františka Jozefa. Cestou napadol Johanssena ľadový medveď, ale Nansenovi sa ho podarilo zastreliť. Dvojica musela prezimovať v kamennej „chate“, ktorú pomenovala brloh. Na jar zamierili k Špicbergom, ale skôr, ako sa tam dostali, stretli sa s expedíciou britského polárnika Frederika Jacksona. Ten o stretnutí neskôr napísal: „Môžem prehlásiť, že nebola šanca ani jedna k miliónu, že by sa Nansen dostal do Európy. Ak by sme ho neboli našli na ľade, svet by o ňom už nikdy nepočul.“

A bolo dobre, že ho Jackson zachránil a svet ešte o Nansenovi počul. Nielen preto, že mu to umožnilo pokračovať vo vedeckej práci. Vyštudoval síce zoológiu a po návrate z expedície na pól sa stal profesorom zoológie na univerzite v Kristianii (dnešnom Osle). Neskôr, keď sa Nansen začal viac zaujímať o oceánografiu, mu zmenili pozíciu na profesora oceánografie.

Nový život diplomata

Aj popri vedeckej práci sa začal postupne zapájať do politického života. V čase delenia švédsko-nórskej únie nielenže argumentoval v prospech nórskej nezávislosti, ale premiér Christian Michelsen ho vyslal do Dánska vyjednávať princom Karolom o jeho prípadnom nástupe na trón. Keď Nóri v referende hlasovali za vytvorenie monarchie, a nie republiky, dánsky princ sa skutočne stal nórskym kráľom pod menon Haakon VII. Novovzniknutý štát na Nansena nezabudol a vyslal ho do Londýna ako veľvyslanca. Tam zostal do mája 1908.

Politicky sa opäť angažoval v závere prvej svetovej vojny, keď sa mu v USA podarilo vybaviť zásielky nevyhnutných potravín do Nórska. Jeho najdôležitejšia politická činnosť sa začala po skončení vojny. Bol vedúcim nórskej delegácie v novovytvorenej Spoločnosti národov.

Dnes túto organizáciu vnímame ako viac-menej nefunkčný spolok, kde sa veľa rečnilo, ale málo dosiahlo. V prvých rokoch jej existencie to však také pochmúrne nebolo. Jedným z dôkazov je aj Nansenova činnosť.

Na jar 1920 Spoločnosť národov požiadala Nansena, aby koordinoval návrat vojnových zajatcov domov. Išlo najmä o pol milióna nemeckých a rakúsko-uhorských vojakov zajatých v Rusku. Aj keď Sovietske Rusko nebolo členom Spoločnosti národov (ZSSR vstúpil až v roku 1934), bolo ochotné s Nansenom rokovať. Nórsky polárnik teda mohol na treťom valnom zhromaždení Spoločnosti národov oznámiť, že úlohu splnil a domov sa vrátilo takmer 428 tisíc vojnových zajatcov.

Nansenove humanitárne snahy sa tým ani zďaleka neskončili. Červený kríž ho požiadal, aby zabezpečil pomoc hladujúcim v Rusku v rokoch 1921 – 1922. Vlády západných štátov boli veľmi nedôverčivé voči boľševickej vláde a Nansen mal problém získať od nich finančnú alebo materiálnu pomoc. Apeloval na ľudskosť, ktorú staval nad politické rozdiely. Podpory sa však, s výnimkou rodného Nórska a USA, dočkal len od súkromných darcov.

Neskôr koncom roku 1922 aj sovietska vláda začala tvrdiť, že pomoc už nie je potrebná. Nansen, ktorý priamo na mieste videl, ako tam vyzerá, vedel, že to nie je pravda, ale nedokázal s tým nič urobiť. Podľa oficiálnej stránky Nobelovej nadácie však aj tak zachránil pred smrťou sedem až dvadsať miliónov ľudí.

Nansenov pas – čaká ho znovuzrodenie?

Meno Fridtjofa Nansena sa spája aj s identifikačným a cestovným dokumentom pre utečencov a ľudí bez štátnej príslušnosti, ktorý sa nazýval Nansenov pas. Nešlo len o ľudový názov, ale oficiálne označenie. Nansen prišiel s konceptom zvláštneho dokumentu, keď sa stal vysokým komisárom Spoločnosti národov pre utečencov. Nansenov pas postupne akceptovalo 52 štátov.

Zaujímavosťou bolo, že utečenci si za pas platili. Pečiatka potvrdzujúca jeho platnosť stála päť zlatých frankov. Nansen vyzbierané prostriedky ukladal do fondu, ktorý potom utečencom priamo pomáhal. Ako píše Katy Longová zo Stanfordovej univerzity, len v roku 1934 Nansenov úrad poskytol pôžičku 782 utečencom, aby im pomohla prevádzkovať vlastné firmy.

Longová si myslí, že ak by si dnešní utečenci tiež mohli kúpiť podobný cestovný dokument, nemuseli by sa spoliehať na služby pašerákov, ale mohli by prechádzať cez hranice tak ako všetci ostatní. Navyše by ich to v mnohých prípadoch vyšlo lacnejšie.

Spomína aj ďalší zaujímavý projekt, ktorý fungoval medzi vojnami – akási burza práce, ktorú spravovala Medzinárodná organizácia práce (ILO). Posielala utečencov tam, kde bol záujem o ich konkrétne schopnosti, napríklad ukrajinských roľníkov na kanadské farmy. V roku 1928 riaditeľ ILO informoval, že počet nezamestnaných medzi utečencami klesol za tri roky na polovicu.

Vráťme sa však k Nansenovi. Dôležitú úlohu zohrával aj pri zabezpečení výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, ako aj pri záchrane Arménov, ktorí unikli vraždeniu v Osmanskej ríši. Práve pomoci Arménom venoval veľa energie v posledných rokoch svojho života a bol veľmi sklamaný, že sa ich situáciu nepodarilo uspokojivo vyriešiť.

Ani v pokročilom veku sa neúnavný Nór nevzdal dobrodružných plánov. Chcel preletieť ponad Arktídu, ale v sedemdesiatom roku života zomrel na infarkt, takže ani tento sen sa mu nesplnil.

Zdráhavý nobelista

Za svoje humanitárne aktivity sa však v roku 1922 dočkal Nobelovej ceny mieru. Sám považoval svoju činnosť v prospech vojnových zajatcov a utečencov za náhodu. Mužom, ktorý ho presvedčil, aby sa tejto úlohy ujal, bol mladý britský diplomat Philip Noel-Baker. Nansen mu napísal, že ak si ich práca Nobelovu cenu zaslúži, mal by ju dostať práve Noel-Baker. Ten sa jej nakoniec dočkal v roku 1959.

Naprázdno nevyšiel ani Robert Cecil, ktorého namiesto seba navrhoval Nansen. Obával sa totiž, že ocenenie pre Nóra dva roky po sebe (v roku 1921 ju dostal Christian Lange) svetová verejnosť neprijme s pochopením. Cecil dostal Nobelovu cenu mieru v roku 1937.

Nansen aj po udelení Nobelovej ceny ukázal veľkodušnosť. Polovicu finančnej odmeny venoval na zriadenie vzorových poľnohospodárskych družstiev na Ukrajine a v Povolží využívajúcich nové metódy poľnohospodárstva. Boli to prvé družstvá v Sovietskom zväze, ktoré používali traktory. Druhú polovicu odmeny venoval na pomoc gréckym utečencom.

Na záver ešte krátky úryvok z Nansenovej prednášky pri odovzdávaní Nobelovej ceny. V roku 2016 je rovnako aktuálny, ako bol v roku 1922:

„Aký je základný pocit ľudí po celej Európe? U mnohých je to nepochybne zúfalstvo alebo nedôvera ku všetkému a ku každému, podporovaná nenávisťou a závisťou. Táto nenávisť sa každý deň rozsieva medzi národy a spoločenské triedy. Na zúfalstve, nedôvere, nenávisti a závisti sa však nedá budovať žiadna budúcnosť.“

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia