Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Pražský pán skamenelín

Asi neexistuje obyvateľ bývalého Československa, ktorý by vďaka filmovým štúdiám nepoznal Barrandov. Ak by ste sa však na ulici spýtali na pôvod názvu tejto časti Prahy, zrejme len málokto by uhádol, že je pomenovaná po paleontológovi Joachimovi Barrandovi (1799 – 1883).

Hoci sa Barrande narodil na juhu Francúzska a zomrel v Dolnom Rakúsku, viac ako polovicu života strávil v Čechách. Dostal sa tam dosť nezvyčajným spôsobom ako vychovávateľ princa Henricha, grófa z Chambordu, ktorý by sa bol stal následníkom francúzskeho trónu, ak by Bourbonovcov neboli vyhnali z Francúzska.

V Čechách najprv žili na hrade Buštěhrad, ale keď tam prepukla epidémia cholery, presunuli sa do Prahy. Tam sa Barrande zoznámil aj s poprednými osobnosťami českého vedeckého a kultúrneho života, ako boli František Palacký, Josef Dobrovský či gróf Kašpar zo Šternberka, spoluzakladateľ Národného múzea.

Bourbonovci neskôr odišli na zámok Frohsdorf do Rakúska, ale Barrande zostal v Prahe a na istý čas sa vrátil k svojmu pôvodnému povolaniu stavebného inžiniera. Gróf Šternberk ho poveril úlohou hlavného inžiniera na predĺžení pražsko-lánskej konskej železnice do Plzne. Projekt sa síce nikdy neuskutočnil, ale pri práci na ňom si Barrande všimol zachovalé odtlačky morských živočíchov, najmä trilobitov.

Nebol to jeho prvý kontakt so skamenelinami. Veď už v Škótsku, kde Bourbonovci prebývali pred príchodom do Čiech, sa zoznámil s geológom Roderickom Murchisonom. V okolí Prahy si všimol, že tamojšie vrstvy odtlačkov sú podobné tým, ktoré v Británii popísal Murchison. Odvtedy sa začal ich štúdiu venovať systematicky a v podstate až do konca života. Výsledok jeho práce je fenomenálny. Súborné dielo Systéme silurien du centre de la Boheme (Silúrsky systém stredných Čiech) obsahuje 22 zväzkov, ktoré vyšli ešte za jeho života a majú viac ako šesťtisíc litografických dosiek. Popisuje v nich viac ako 3550 druhov (niektoré zdroje uvádzajú ešte o sto viac). Posmrtne vyšlo ďalších sedem zväzkov.

„Tato práce je řazena k nejrozsáhlejším vědeckým dílům všech dob a oborů vytvořených jedním člověkem,“ píše sa na informačnej tabuli v Prokopskom údolí v Prahe, kde som sa s Barrandovým menom prvý raz stretol. Americký geológ Alexander Winchell ešte za Barrandovho života napísal: „Mnohí bádatelia prispeli k nášmu poznaniu týchto pravekých tvorov, ale nikomu nie sme zaviazaní viac ako pánu Barrandovi, ktorý svoje veľdielo Silúrsky systém (stredných) Čiech obohatil úžasnými detailmi.“

Barrande bol známy aj tým, že mnohým trilobitom dával poetické české mená ako Maminka, Tetinka, Pantáta či Vévoda. Jeden druh nesie meno Panenka vendeta, čiže predaná panenka. Týmto názvom vzdal poctu Smetanovej opere Predaná nevesta. A druh Babinka je zase pomenovaný po Barbore Nerudovej, matke spisovateľa Jana Nerudu, ktorá sa stala o Barrandovu domácnosť a okrem toho ho učila po česky. Jazyk svojej adoptívnej domoviny ovládal veľmi dobre, veď v ňom dokonca písal aj listy. Pochopiteľne, svoje kľúčové vedecké dielo napísal v rodnej francúzštine, aby bolo dostupné širokej vedeckej komunite.

Aj keď Barrande sa usilovne venoval aj práci v teréne, vzhľadom na rozsah nálezov využíval aj služby takzvaných skalníkov, čo boli pracovníci v lomoch. Pôvodne im vyplácal týždennú mzdu, ale keď sa ukázalo, že niektorí podnikavci nálezy predávali, začal im platiť za odovzdané kusy. Počet exemplárov, ktoré mal k dispozícii, bol ohromujúci. Múzeum T. G. M. v Rakovníku v krátkej Barrandovej biografii uvádza, že len na výskum trilobita Aulacopleura koninci mal k dispozícii šesťtisíc celých skamenelín týchto živočíchov. V Skryjoch niekoľko rokov zamestnával troch až štyroch skalníkov, aby mal dosť materiálu na štúdium druhu Sao hirsuta.

Keď sa Barrande blížil k požehnanému veku, v českej vedeckej obci zavládla nervozita. Po smrti Jana Michaela Scharyho, veľkého zberateľa silúrskych skamenelín, totiž Národné múzeum nenašlo dostatok prostriedkov na odkúpenie jeho zbierky a tá nakoniec skončila na Harvardovej univerzite. Českí vedci sa obávali, aby neprišli aj o Barrandovu zbierku. Profesor Frič, ktorý bol riaditeľom prírodovedných zbierok, to raz dokonca spomenul aj priamo Barrandovi. Jeho odpoveď bola lakonická: „Buďte pokojný, poznám svoju povinnosť voči českému národu.“

Čo tým myslel, sa všetci dozvedeli, keď deväť dní po jeho smrti otvorili jeho testament. Stálo v ňom: „Daruji a odkazuji do úplného majetku Českému Muzeu všechny typické druhy své silurské sbírky Čech, všechny zkameněliny cizokrajné, všechny své vědecké spisy a brožury. Z české země pocházejí, české zemi nechť náležejí.“ Rodom Francúz sa zachoval ako český vlastenec. Ocenil to v nekrológu aj Jan Neruda, ktorý poznamenal, že Barrande mohol predať zbierku do cudziny a zbohatnúť, „avšak jemu věda není kupectvím, nýbrž pravdou, a poněvadž vědecká práce jeho tvoří kus kulturních dějin naší vlasti, proto své sbírky, tento pomník dlouholeté své přičinlivosti a vědecké slávy, sloučil navěky se jménem Čech.“

Na Barranda sa v Čechách nezabudlo ani po jeho smrti. Paleontologicky a geologicky bohatá oblasť, ktorú desaťročia skúmal, sa dnes volá Barrandien. Keď sa koncom dvadsiatych rokov otec Václava Havla rozhodol postaviť novú pražskú štvrť, pôvodný názov oblasti Habrová sa mu príliš nepozdával, a tak ho zmenil a pomenoval po Joachimovi Barrandovi, ktorý v tých častiach Prahy aktívne pôsobil.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia