Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Prvú premiérku mali na Srí Lanke

Nebola to žiadna z veľkých západných demokracií, kde sa na čelo vlády postavila žena, ale ostrov v Indickom oceáne známy najmä výborným čajom. Sirimávó Bandáranájaková (1916 – 2000) bola dominantnou postavou srílanskej politiky celé štyri desaťročia.

Do veľkej politiky sa dostala nečakane a neplánovane po tom, ako budhistický mních zavraždil jej manžela Solomona, ktorý bol v tom čase predsedom vlády Cejlónu, ako sa vtedy dnešná Srí Lanka volala. Bol to značný paradox, pretože jej manžel mal o úlohe žien v politike takú predstavu, že keď doma s priateľmi diskutoval o politike, Sirimávó mohla len servírovať čaj. Nijako inak sa nezapájala.

Po Solomonovej smrti ju však zvolili za predsedníčku Srílanskej strany slobody. V júli 1960 strana vyhrala voľby a Sirimávó Bandáranájaková sa stala premiérkou – vôbec prvou ženou na tomto poste. Ak však niekto čakal, že „plačúca vdova“, ako ju prezývali, prinesie do politiky nežnosť, musel byť sklamaný, ba až šokovaný.

Vzostupy a pády

Jedným z prvých jej krokov bolo vyhlásenie sinhálčiny za úradný jazyk. Okrem toho uprednostňovala Sinhálcov pri udeľovaní vládnych a iných verejných postov. Tým si pohnevala tamilskú menšinu, ktorá zareagovala prejavmi občianskej neposlušnosti. Premiérka vyhlásila výnimočný stav.

Jej prvé pôsobenie v premiérskom úrade sa skončilo neslávne. V roku 1964 prehrala hlasovanie o dôvere a následne aj predčasné voľby. To, že pôsobila ako sprostredkovateľka pri urovnávaní pohraničných sporov medzi Indiou a Čínou, jej v domácej politike nijako nepomohlo.

Ako to už býva, v opozícii sa jej strana skonsolidovala a v roku 1970 sa vrátila k moci. Nasledovalo niekoľko radikálnych opatrení vrátane obmedzenia podnikania, pozemkovej reformy a posilnenia právomocí prezidenta. Okrem toho v roku 1972 vyhlásila Cejlón za republiku a premenovala ho na Srí Lanku (úplne správne by malo byť Šrí Lanku, ale zaužívalo sa prvé označenie).

Politicky sa posúvala čoraz viac doľava. Obmedzila americkú rozvojovú pomoc a zblížila sa so Sovietskym zväzom a Čínou (hoci tieto dve veľmoci si vtedy nevedeli prísť na meno). Napriek tomu musela doma čeliť útokom zľava – zúfala ekonomická situácia viedla v roku k povstaniu nespokojných mladých ľudí, ktorí sa oháňali nielen radikálnymi ľavicovými heslami.

Podarilo sa ho potlačiť len pomocou veľmi zvláštnej koalície – personálnu pomoc srílanskej vláde poskytli Pakistan a India, materiálnu okrem iných aj Veľká Británia či Sovietsky zväz.

Poníženie a triumfálny návrat

Druhé funkčné obdobie premiérky Bandáranájakovej sa skončilo možno ešte trpkejšie ako prvé. Vo voľbách v roku 1977 získala jej strana len osem zo 168 miest v parlamente. Zjednotená národná strana, ktorá voľby suverénne vyhrala, vyšetrovala pôsobenie porazenej premiérky. Obvinila ju zo zneužitia úradu na osobný a rodinný prospech. Bandáranájaková považovala pôsobenie prezidentskej komisie za politickú pomstu a odmietla s vyšetrovateľmi spolupracovať.

Nijako jej to nepomohlo. Parlament ju v roku 1980 zbavil mandátu aj politických práv a zakázal jej zastávať akúkoľvek verejnú funkciu. Až o šesť rokov neskôr ju omilostil prezident Džajavardana. Bandáranájaková to hneď využila a v roku 1988 kandidovala v prezidentských voľbách. V tom čase už bol post prezidenta významnejší ako premiérska pozícia. Získala takmer 45 percent hlasov, ale triumfálny comeback sa zatiaľ nekonal.

O rok neskôr sa vrátila do parlamentu. V tom čase už pôsobila v politike aj jej dcéra Čandrika Kumaratungová, ktorá vytvorila koalíciu ľavicových strán pod názvom Ľudová aliancia. Vo voľbách v júli 1994 aliancia zvíťazila a Kumaratungová sa stala premiérkou. Lenže už o niekoľko mesiacov neskôr vyhrala prezidentské voľby a päť dní po nich vymenovala svoju matku za predsedníčku vlády.

Sirimávó Bandáranájaková sa stala premiérkou po tretí raz v živote. Do úradu sa vrátila po dlhých sedemnástich rokoch. Tentoraz však už hrala druhé husle za svojou dcérou. Do istej miery boli konkurentkami a Kumaratungová po čase chcela nahradiť svoju matku niekým mladším.

Bandáranájaková nakoniec odstúpila z funkcie v auguste 2000 pre vážne zdravotné problémy. To, že nešlo len o zastieraciu formulku, sa ukázalo o dva mesiace neskôr. Trojnásobná premiérka ešte stihla odovzdať hlas v parlamentných voľbách, ale cestou domov utrpela infarkt a zomrela.

V mnohých ohľadoch bola kontroverznou postavou a z dnešného pohľadu ani zďaleka nebola vzorovou demokratkou, dokonca ani predstaviteľkou ženského aspektu v politike (v čase povstania v roku 1971 o nej jeden z vládnych úradníkov povedal, že bola jediným mužom v kabinete). Napriek tomu sa nezmazateľne zapísala do dejín ako prvá žena na čele vlády a zároveň osoba, ktorá sa aj po mnohých pádoch dokázala vždy vyštverať naspäť na politický vrchol.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia