Peter Birčák
Kate Bolick
Aňa Ostrihoňová
Adam Phillips
Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (Chrism Gilmore, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Výrez z portrétu Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa, obraz sa nachádza v expozícií Slovenského národného literárneho múzea Matice slovenskej v Martine
Peter Podolan
Foto: Flickr.com (Ian Sanderson)
Branislav Kovár
Peter Podolan

Vynálezca zo Segnerovej kúrie

Keď pôjdete najbližšie po Michalskej ulici v Bratislave, pri Segnerovej kúrii na čísle 7 si spomeňte na to, že je rodiskom Jána Andreja Segnera (1704 – 1777), ktorého najvýznamnejší vynález je známy ako Segnerovo koleso.

Segner sa narodil v nemeckej evanjelickej rodine (čiže vlastne nebol Ján Andrej, ale Johann Andreas), čo bolo predzvesťou toho, že na štúdiá zamieri do krajiny svojich predkov. Lyceálne vzdelanie získal ešte v Uhorsku, a to v rodnom Prešporku a neskôr v Győri (vtedy ešte nazývanom Rába) a Debrecíne. Tam prejavil záujem o medicínu, ktorú odišiel študovať do Jeny. Venoval sa tam však aj matematike a fyzike.

Po návrate do Uhorska pôsobil ako lekár v Prešporku a Debrecíne, ale práca ho neuspokojovala, a tak s potešením prijal pozvanie za profesora matematiky a fyziky v Jene. Príliš dlho sa tam však nezdržal, pretože krátko po dosiahnutí veku tridsať rokov sa sťahuje do Göttingenu, kde pre neho vytvorili pozíciu profesora matematiky, fyziky a chémie. V známom univerzitnom mestečku zostal presne dve desaťročia.

Nie iba koleso

Aj keď v slovenských prameňoch sa Segner spomína predovšetkým v súvislosti s vynálezom Segnerovho kolesa, ktorému sa ešte budeme venovať, Encyclopaedia Britannica považuje za jeho najväčší prínos zavedenie konceptu povrchového napätia kvapalín. Uvádza, že Segner ho prirovnal k natiahnutej membráne.

„Jeho názor, že nepatrné a nepostrehnuteľné príťažlivé sily udržiavajú povrchové napätie, položil základy následnému rozvoju teórie povrchového napätia,“ píše prestížna encyklopédia. Nie všetko mu však vyšlo. Nedokázal totiž matematicky dokázať vzlínavosť, čiže schopnosť látky nasiaknuť kvapalinou.

Už spomenuté Segnerovo koleso je v podstate valcovitá nádoba, z ktorej na spodku vychádzajú zahnuté vodorovné ramená. Z nich vyteká voda, ktorá rozkrúti nádobu opačným smerom. Vychádzal pri tom z tretieho Newtonovho zákona o akcii (vode tečúcej jedným smerom) a reakcii (otáčaní nádoby druhým smerom).

Segnerove princípy neskôr dôkladnejšie rozpracoval švajčiarsky polyhistor Leonhard Euler. Segnerovo koleso môžeme tiež považovať za predchodcu vodných turbín a dokonca rakiet. Dnes sa princíp, na ktorom Segner založil svoj vynález, využíva v podstate len na určitom type zavlažovačov trávnika. Podľa knihy Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky „odborníci tvrdia, že keby sa bol Segnerov objav už vtedy prakticky využil, vývoj vodných turbín sa mohol urýchliť najmenej o pol storočia“.

Segner bol aj autorom mnohých cenených učebníc a tvorcom ranej nemeckej matematickej terminológie. Celkovo vydal asi 80 vedeckých prác. Nevenoval sa len hydrológii a matematike, ale aj optike, termike, botanike a astronómii. V optike sa preslávil dielom De rarite luminis (O vzácnosti svetla).

Jeho príspevok k rozvoju astronómie bol praktický aj teoretický. V Göttingene aj v Halle sa zaslúžil o výstavbu hvezdární. Jeho najrozsiahlejším vedeckým dielom sú dvojzväzkové Astronomické prednášky. Tvrdil, že poznatky z astronómie sú kľúčom k pokroku v matematike a fyzike. Prejavom vďačnosti astronomickej komunity za Segnerovu prácu je, že po ňom pomenovali jeden z kráterov na Mesiaci, ako aj asteroid objavený slovenským astronómom Petrom Kušnirákom.

Ján Andrej Segner bol členom viacerých uznávaných vedeckých spoločnosti, medzi nimi Kráľovskej spoločnosti v Londýne, Akadémie vied v Petrohrade či Berlínskej akadémie vied. Známy podporovateľ vied pruský kráľ Fridrich II. ho vymenoval za svojho tajného radcu. Posledných dvadsaťdva rokov svojho života pôsobil v Halle, kde aj 5. októbra 1777 zomrel.

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia