Tomáš Mrva
Tomáš Mrva

Nebola rentierka, ale matematička

Až na jednu výnimku ma v škole učili matematiku vždy ženy. Ešte na prelome 18. a 19. storočia sa však nádejné matematičky museli ukrývať za mužskú identitu. Jednou z nich bola Sophie Germainová (1776 – 1831).

John Augustine Zahm o nej v knihe Woman in Science (Žena vo vede, vydal ju pod pseudonymom H. J. Mozans) napísal, že bola pravdepodobne intelektuálne najzdatnejšou ženou, aká sa kedy vo Francúzsku narodila. Napriek tomu na jej úmrtnom liste mala ako povolanie napísané rentierka.

V živote Sophie Germainovej je niekedy ťažké oddeliť mýty od skutočnosti. Často sa uvádza, že rodičia sa jej všemožnými spôsobmi snažili zabrániť v tom, aby sa sama učila matematiku z kníh, ktoré vlastnil jej otec, pomerne bohatý obchodník. Na druhej sa strane sa píše, že to bol práve otec, kto ju finančne podporoval, aby sa mohla venovať matematike.

Veľmi romanticky znie aj historka o tom, že zaľúbenie v matematike našla vďaka príbehu o Archimedovi, ktorý umrel pri útoku Rimanov na Syrakúzy, pretože bol natoľko zaujatý akýmsi výpočtom, že nereagoval na otázku rímskeho vojaka, ktorý vstúpil do jeho domu (odtiaľ legendárny výrok: „Nerušte moje kruhy.“). Verzií Archimedovej smrti však existuje viacero, vrátane hypotézy, že Rimania ho zavraždili úplne cielene, pretože bol mozgom, ktorý organizoval obranu Syrakúz.

Kto sa skrýva za menom M. LeBlanc?

Nech už je to ako chce, Germainová mala na mysli neblahý Archimedov osud, keď sa strachovala o život možno najlepšieho matematika v dejinách Carla Friedricha Gaussa, keď Napoleonove vojská dobývali jedno nemecké mesto za druhým. Simon Singh v knihe Veľká Fermatova veta píše, že Germainová požiadala svojho priateľa generála Pernetyho, aby sa postaral o Gaussovu bezpečnosť.

Ten jej vyhovel, aj keď Gaussovi nebolo úplne jasné, prečo mu francúzsky generál hovorí, že za svoj život vďačí slečne Germainovej. Nikoho takého totiž nepoznal, aj keď si s ňou už niekoľko rokov dopisoval. Germainová však v korešpondencii používala pseudonym M. LeBlanc. Ten si vymyslela už dávnejšie, aby mala prístup k prepisom prednášok z parížskej Ecole Polytechnique. Tá v tom čase ženy neprijímala.

Germainová teda odovzdávala svoje písomné práce pod menom mužského študenta, ktorý medzitým zo školy odišiel. Jej odpovede zaujali učiteľa, ktorým bol skvelý matematik Joseph-Louis Lagrange. Zvedavosť ho doviedla k zisteniu, že M. LeBlanc je v skutočnosti žena. Našťastie, bol to osvietený muž, a tak Germainovú nezavrhol. Práve naopak. Stal sa jej mentorom a osobným priateľom.

Keďže pôsobenie žien v matematike, ale aj vo vede všeobecne, bolo začiatkom 19. storočia stále v oblasti utópie, intelektuálne zvedavá Germainová využívala mužský pseudonym aj na korešpondenciu s ďalšími veľkými matematikmi – okrem už spomenutého Gaussa aj s Adrienom-Mariem Legendrom, ktorého kniha o teórii čísiel mala na ňu veľký vplyv. Aj vďaka týmto kontaktom nebola úplne izolovaná od vedeckého diania, aj keď priama účasť na ňom bola takmer nemožná.

Cena na tretí pokus

Sophie Germainová sa nakoniec predsa len dočkala aj oficiálneho uznania za svoju prácu, aj keď to istý čas trvalo. Keď francúzska Akadémia vied vyhlásila súťaž o matematické vyjadrenie fenoménu vibrácií pružných povrchov, Germainová anonymne poslala svoje riešenie, ale akadémia žiadnu cenu neudelila. Pri druhom pokuse poslala revidované riešenie a zaslúžila si od ctených akademikov aspoň čestné uznanie. Až tretí pokus v roku 1816, sedem rokov po vypísaní pôvodnej súťaže, presvedčil Akadémiu vied, aby jej cenu udelil, hoci jej riešenie nebolo úplne dokonalé.

Ani to jej ešte nestačilo, aby mohla navštevovať prednášky v Akadémii. Podarilo sa to až o niekoľko rokov neskôr, keď jej to „vybavil“ ďalší priateľ spomedzi vedcov Joseph Fourier. Stala sa tak prvou ženou, ktorá nebola manželkou jedného z členov Akadémie vied, ktorá mala takéto privilégium.

Ak by nezasiahol krutý osud, bola by získala aj čestný doktorát Göttingenskej univerzity, kde pôsobil jej dávny priateľ Gauss. Skôr, než si stihla diplom prebrať, ju však skolila rakovina prsníka.

Príspevok k dôkazu Fermatovej vety

Vo svete matematiky sa za Germainovej najvýznamnejší počin považuje jej príspevok k dokázaniu tzv. Veľkej Fermatovej vety. Keďže ide o problém, ktorý sa podarilo rozlúsknuť až britskému matematikovi Andrewovi Wilesovi v roku 1994, podrobnosťami sa tu nebudeme zaoberať. Záujemcovia o túto matematickú chuťovku si môžu prečítať článok v časopise Vesmír (aj keď text je ešte z obdobia pred revíziou dôkazu) alebo, ak majú viac času, už spomenutú knihu Simona Singha.

Germainová sa Fermatovej vete venovala aj v korešpondencii s Gaussom, ktorý sa predtým o tomto probléme vyjadril dosť pohŕdavo. Germainovej netradičný prístup ho však zaujal. Francúzska matematička sa zamerala špecificky na mocnitele (exponenty), ktoré sú prvočísla. Nie však všetky, ale len také, ktoré aj po dosadení do rovnice 2p+1 (kde p je prvočíslo) zostávajú prvočíslom. Čiže pracovala napríklad s číslom 5 (2x5+1 = 11, čo je prvočíslo), ale nie s číslom 7 (2x7+1 = 15, čo nie je prvočíslo).

Podľa Encyclopaedie Britannica sa jej podarilo dokázať špeciálny prípad, že riešenie Veľkej Fermatovej vety neexistuje, keď sú v rovnici x, y, z aj n všetko „Germainovej prvočísla“ a exponent je prvočíslo menšie ako sto. Sama svoj výsledok neuverejnila, a tak sa prvý raz objavil až v dodatku Legendrovej knihy Teória čísiel v roku 1825.

Sophie Germainová pôsobila v čase, ktorý nebol ženám vo vede naklonený. Napriek tomu je jej dielo inšpiráciou aj o dve storočia neskôr. A na dome, v ktorom zomrela, už nie je na pamätnej tabuli označená za rentierku, ale za filozofku a matematičku...

V seriáli Zabudnutí velikáni prinášame portréty menej známych významných osobnosti dávnych aj nedávnych svetových aj slovenských dejín.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia