Grecsó patrí k mladšej maďarskej spisovateľskej generácii (ročník narodenia 1976) a ako sa už stalo pre tento región príznačné, slovenskí čitatelia sa môžu s jeho tvorbou zoznámiť prostredníctvom českých prekladov jeho románov Buď vítán a Taneční škola, ktoré vyšli vo vydavateľstve Kniha Zlín.

Na základe oboch kníh môžeme konštatovať, že z Grecsóa sa stáva regionálny spisovateľ juhovýchodného Maďarska. Taneční škola sa odohráva predovšetkým vo fiktívnych mestách Tótváros a Feketeváros, ktorých predlohami v reálnom svete sú Békešská Čaba a Csongrád. V prvom románe zohráva dôležitú úlohu aj Sáraság, čo je autorov rodný Szegvár.

V tomto hraničnom regióne, kde sa stretávajú nielen štáty, ale aj rôzne etniká, veď v Tanečnej škole sa objavujú Maďari, Rómovia (autorom zásadne označovaní ako cigáni), Rumuni a Slováci, je aj život akýsi hraničný, preexponovaný. Stáva sa sudom s pušným prachom, ktorý môže pri neopatrnom zaobchádzaní ľahko vybuchnúť.

A toho neopatrného zaobchádzania je v knihe neúrekom, či už zo strany mladého advokátskeho koncipienta Jocóa Voitha, jeho otca Károlya alebo strýka Lajosa Szalmu. Szalma, bohémsky stredoškolský učiteľ telesnej výchovy a biológie, starý mládenec a sériový zvodca žien, ale aj experimentátor s prírodnými drogami, pôsobí na čitateľa ako sivá eminencia, ale v skutočnosti je hlavnou postavou, pretože je prepojený na všetky ostatné postavy a predovšetkým sa všetko odohráva skrze neho. Jednoducho Veľký dirigent.

Syn dokonal otcovo dielo

Jeho synovec Jocó na prvý pohľad vyzerá byť stratený v tomto svete a snaží sa pochopiť jeho pravidlá, predovšetkým tie, ktoré nastavil strýko Lajos. Vždy, keď chce niečo napraviť, tak to ešte viac zbabre, a tak sa čoraz viac ponára do svojich pochybností a komplexov.

Kľúčovým bodom románu je, keď Jocóov zaľahne do trávy s neplnoletou cigánkou a hoci „ji ani nevošoustal“, ako sám hovorí, lebo bol ožratý na mol, jej príbuzní ho zmlátili a chceli, aby si ju vzal za ženu. Akčný strýko Lajos sa s kamarátmi z mokrej štvrte vyberie do osady všetko utriasť. Kým sa trestná výprava strýka Lajosa venuje svojim záležitostiam, Jocó dokončuje otcovo dielo a pripravuje seba o panictvo a dievčinu o panenstvo. Diabol-pokušiteľ len zdanlivo dokonal svoje dielo, pretože Jocóove trable sa tým zďaleka neskončili.

Do cesty sa mu priplietli aj kolegyne Ildikó a Angéla, ako aj dcéra jeho šéfky Judit. Najhoršie z toho bolo, že Jocóa neustále sužovala neistota, do akej miery je to všetko hra rozohratá strýkom Lajosom a ktorú z nich si predtým sám „odskúšal. Nakoniec dospeje k záveru, že „není žádné nicotné tělesné nutkání, mírné pokušení, jemuž by dokázal odolat“. Skrátka, je „samec, co popadne kdykoli kohokoli, neschopen odmítnout“. To, že strýko Lajos mu na cyklotúre rozprával o povesti Čángóov, podľa ktorej čert sídli vo všetkých zvodných stvoreniach ženského rodu, je len čerešnička na torte, podporujúca jeho temné obavy. Všetko je teda jasné...

Neznesiteľná tragickosť

Tanečná škola však neprináša len viac či menej absurdné zvodcovsko-milostné avantúry, ale aj primeranú dávku tragickosti, ktorej sa žiadny maďarský spisovateľ hoden svojho mena jednoducho nevyhne.

Tento pocit tragickosti a sebaľútosti prestupuje nielen živých, ako Judit, ktorá je po autonehode, pri ktorej zomreli jej otec a brat, ochrnutá od pása nadol, ale aj Jocóovho otca, ktorý po afére s cigánkou príde o práci a nakoniec sa nešťastnou náhodou sám pripraví o život, keď si kosou roztne hlavu.

Absurdnou smrťou (pod kolesami mliekarskeho auta alebo nákladného vlaku) odídu zo sveta, alebo sa o to aspoň pokúsia, aj viaceré vedľajšie postavy, ako by tým chceli potvrdiť pravdivosť tézy Lajosa Szalmu, že Boh dokázal stvoriť svet len tam, odkiaľ sa stiahol a „z toho vyplývá, že nemůžeš očekávať žádnou pomoc, protože Bůh nesídlí ve vlastním díle“. Na inom mieste potom Lajos hovorí, že zázraky medzi ľuďmi neexistujú, len ilúzia, že by mohli byť. Potom sa nemožno čudovať, že v takejto dezilúzii sa odhodlávajú k zúfalým činom.

Krisztián Grecsó: Taneční škola, preložila Ana Okrouhlá, Kniha Zlín: 2011, 310 strán