Svet zachraňuje banky a jednu nadnárodnú spoločnosť za druhou. Pri tej príležitosti som si zaspomínal na časy bláznivej mladosti, keď sme sa s chlapcami z Polemicu chvíľu v Irish Pube zahrávali s myšlienkou, že po všetkých tých charitatívnych koncertoch pre deti z detských domovov by bolo asi načase urobiť koncert pre koncern Coca-Cola, nech sa bohatí necítia takí nemilovaní a odstrčení.

Zdá sa, že nás niekto počúval, lebo podľa toho, čo vidím každý deň v správach sa momentálne všetci skladáme na to, aby ľudia, ktorí zle hospodárili s peniazmi, dostali ďalšie peniaze. Najlepšie na tom je, že panuje takmer všeobecný dojem, že ak sa neposkladáme, tak nás vyhodia z roboty a nebudeme mať z čoho žiť a platiť hypotéky.

Ako sme sa vlastne dostali do tejto situácie? Čo máme spoločné s miliardármi, nadnárodnými firmami, burzami, ratingovými agentúrami a mediálnymi konglomerátmi? Ako je možné, že v našich zemepisných šírkach v temnom stredoveku takmer každý býval vo vlastnej drevenici a dnes, po stáročiach výrazného technického a hospodárskeho pokroku, je západná civilizácia v situácii, keď bývanie v dome alebo byte vlastnenom de facto bankou predstavuje neskutočný luxus, ktorí si môžu dopriať len tí ekonomicky najúspešnejší?

Americký spisovateľ, aktivista, mediálny teoretik a analytik Douglas Rushkoff sa vo svojej poslednej knihe s názvom Life Inc., čiže Život, a.s. (v slovenskom kontexte názov vzbudzuje vskutku pôvabné konotácie s nemenovaným časopisom), pokúša nájsť odpoveď práve na tieto otázky. Kriticky opisuje najvypuklejšie črty západnej civilizácie a skúma naše dejiny, aby spätne našiel cestu, po ktorej sme sa dostali do stavu, keď je všetko vlastne biznis, keď ľudia slúžia ako reklamné pútače, keď sa rodinné väzby a priateľstvá premenili na obchodné príležitosti a keď konzumná spoločnosť nahradila Boha kultmi registrovanými na patentovom úrade a novodobí kazatelia týchto evanjelií sebectva vzývajú počas „omší“ celebrovaných napríklad v rámci Oprah Winfrey Show modlu peňazí a kariérneho rastu.

Life Inc. je súborom deviatich kapitol, v ktorých sa autor venuje rôznym javom súčasného západného sveta. Jednotiacou hypotézou je stav odtrhnutosti, odlúčenia, ktorý Rushkoff pozoruje nielen na ľuďoch, ale aj na obchodných spoločnostiach, orgánoch verejnej moci a subjektoch pôsobiacich v treťom sektore. Douglas Rushkoff skúma, ako sa v dôsledku nadvlády veľkých obchodných spoločností spretŕhali obchodné väzby na miestnej úrovni (napríklad tzv. Wal-Mart efekt, ktorý už môžeme pozorovať aj na Slovensku), ako sa svet zmenil na mapu sveta, v dôsledku čoho je náš náhľad naň odtrhnutý od reality a upriamený na jeho znázornenie. Zároveň si všíma, že čoraz viac Američanov nechápe svoj dom alebo byt ako domov, ale ako investíciu do nehnuteľnosti, ktorú treba neustále zhodnocovať a v príhodnom čase realizovať na trhu.

K efektu vzájomného odcudzenia a narušenia tradičných medzľudských väzieb podľa Douglasa Rushkoffa dochádza aj v dôsledku cieleného marketingu a centralizovanej meny.

Podľa Rushkoffa je účinnejšie, ak sa človek, ktorý cíti potrebu vykonať niečo pre druhých, venuje dobročinnej činnosti na mieste, kde žije. Hovorí, že celosvetové kampane nadnárodných spolkov na ochranu zvierat a dažďových pralesov síce prinášajú aj výsledky, ale zároveň prispievajú k prehlbovaniu vykorenenosti moderného človeka a jeho odtrhnutosti od vlastného prostredia. Kým bojujeme za záchranu dažďových pralesov, centrá našich rodných miest sa menia na vyľudnené púšte zastavané budovami bánk a poisťovní. Domáca charita upadá, lebo pre média sú zaujímavejšie nájazdy zelených na tankery, pričom mimovládky chcú byť v médiách, lebo len tak sa o nich dozvedia veľkí donori.

V poslednej kapitole s príznačným názvom Here and Now autor píše o tom, kde a kedy by sme sa mali pokúsiť zvrátiť privatizáciu našich životov. Zároveň uvádza niekoľko receptov, ako na to. Nielen táto kapitola, ale aj celá kniha naznačuje, že Douglas Rushkoff je na jednej strane teoretik a mysliteľ, ale zároveň sa mu neprieči ani práca v teréne a zber materiálu tak povediac z prvej ruky.

Samozrejme, rovnako ako pri mnohých dielach sociologickej a politicko-ekonomickej literatúry populárneho či popularizačného charakteru, ani pri čítaní Life Inc. som sa nemohol zbaviť pocitu, že autor si uvádzané fakty vyberá dosť nevedecky, len podľa toho, či mu sedia do jeho práve hlásanej koncepcie. Americký telekazateľ Creflo Dollar je spomínaný ako typický príklad duchovného vodcu, ktorý hlása sebastredný výklad evanjelia zameraný na dosiahnutie hmotného bohatstva. Douglas Rushkoff dokonca uvádza priamy citát: Dollar mal vraj povedať „Ježiš Ti chce dať peniaze ... Nie si úplný, pokiaľ nemáš svoje peniaze. Amen.“ Aj keď sú prvky tzv. prosperity gospelu v Dollarových kázňach badateľné, Douglas Rushkoff si pri príprave materiálu na svoju knihu nemohol nevšimnúť, že pastor Dollar má aj významné charitatívne aktivity, či už v Kamerune alebo na americkom kontinente, a jeho osvetová činnosť a zdôrazňovanie osobnej zodpovednosti Afroameričanov za zlepšenie života v ich vlastných komunitách je do značnej miery v súlade s Rushkoffovým prístupom.

V rámci úvah nad dopadmi, ktoré mal zánik miestnych platidiel a rozvoj centralizovanej (na národnej resp. medzinárodnej úrovni) meny sa nijako nevysporiadava s takými fenoménmi, ako je napríklad eurozóna. Douglas Rushkoff píše, že renesancia bola v skutočnosti koncom zlatého veku, a to pre čoraz väčšiu moc vtedajšieho objavu – obchodných spoločností, nevenuje však pozornosť tomu, že aj v stredoveku existoval subjekt (cirkev), ktorý kontroloval značný nehnuteľný majetok, významné zdroje, technológie a ľudský kapitál.

Keďže sa však Life Inc. netvári ako akademický opus a misia obnovenej vydavateľskej značky The Bodley Head je evidentná, nevadilo mi to a užíval som si inšpirujúci prílev zaujímavých údajov a postrehov. Tak som sa napríklad pristihol pri úvahách o tom, do akej miery súčasné Spojené štáty pripomínajú cárske Rusko v prvej dekáde dvadsiateho storočia (obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými vrstvami, neexistencia skutočného sociálneho zabezpečenia, neintegrované menšiny, čoraz nepopulárnejšie vojny atď.), či sa naozaj dožijem záverečnej scény z Fight Clubu v priamom prenose na CNN a či súčasná finančná kríza nie je len post scriptom, po ktorom bude nasledovať nový New Deal.

Douglas Rushkoff nemusí byť pre slovenského čitateľa úplne neznámy – po česky vyšla v roku 1999 jeho Kyberie – život v kyberprostoru. Tento absolvent Princeton University a doktorand v odbore nových médií na univerzite v Utrechte, ktorý sa s veľkou chuťou venoval na akademickej pôde, ale aj ako spisovateľ, novým technológiám, subkultúram, generácii X a internetu, vždy vedel zaujať nezvyčajnosťou svojich pohľadov na fenomény modernej doby, avšak neodpustil si ani knižku o judaizme a komiks.

Douglas Rushkoff sa podpísal aj pod úspešný dokumentárny film Merchants of Cool, ktorý ako keby bol dévedéčkovou prílohou tejto knihy. Life Inc. je v každom prípade veľmi aktuálne a inšpirujúce čítanie s obsahom prvkov pôsobiacich proti silným pocitom neskutočna, ktoré boli vyvolané nadmernou konzumáciou CNBC, CNN a the Economist počas uplynulých mesiacov.

Douglas Rushkoff, Life Inc.,The Bodley Head Ltd., 2009, 304 s.