Samovražda Západu: Nezáujem o vedu

Ako Západ prestal byť zaľúbený do vedy

Až do roku 1900 vyvolával vedecký pokrok nádej, že predchádzajúcu jednoduchosť náboženského svetonázoru nahradí presnejšie, zároveň však rovnako jednoduché vedecké vysvetlenie, ktoré povedie k ľahšiemu pochopeniu sveta. Zdá sa však, že veda chápanie reality naopak komplikuje. Jean-François Lyotard povedal, že moderná veda „nepredkladá známe, ale neznáme.“ Neprekvapuje preto, že táto verzia vedy je u ľudí oveľa menej obľúbená. Predstavte si, že by Newton v roku 1687 namiesto svojich pohybových zákonov a gravitačného zákona objavil teóriu relativity. Trúfli by sme si niekedy vôbec vynaliezť parný stroj, moderné poľnohospodárstvo, lacné textílie, železnice, elektrinu, oceľ, automobily či lietadlá? Dospeli by sme k presvedčeniu, že politickým a spoločenským aktivizmom môžeme zlepšiť spoločnosť? Ustúpili by čary a povery rozumu?

Do tej miery, do akej laik dokáže pochopiť smerovanie modernej vedy, k nemu vedecké bádanie vysiela nepríjemné signály. Až do polovice 19. storočia sa zdalo, že vedu možno s benevolentným božím poriadkom a našou špecifickou úlohou spolutvorcu pri vytváraní lepšieho sveta zosúladiť. Postoj, ktorý ponúkli Darwinove teórie v roku 1859 a objavy vedy v 20. storočí, je k Bohu a ľudom už oveľa menej priaznivý.

Zvyčajne sa predpokladalo, že veda poskytne svetu obrovský úžitok a tieto očakávania zvyčajne aj dokázala naplniť. Viera vo vedu pravdepodobne vyvrcholila cestami na Mesiac a bezpečným návratom Apolla v roku 1969. Vo verejnej mienke o vede však už vtedy existovali silné protiprúdy, ktoré začali pôsobiť v medzivojnových rokoch a sú výsledkom pohľadu na svet, ktorý je zrejmý napríklad v románe Prekrásny nový svet (1932) od Aldousa Huxleyho, a ktorý tkvie v presvedčení, že veda dehumanizuje a je príliš ľahko dostupným nástrojom diktátorov a elitných skupín. Nedôveru k vede znásobili a veľmi prehĺbili hrôzy Hirošimy, ako aj strach, ktorý sa počas kubánskej raketovej krízy v roku 1962 preukázal ako oprávnený, z toho, že jadrové zbrane dokážu zničiť ľudstvo. Svoje pochybnosti vyjadrili poprední vedci. „Keby som vedel, že to urobia,“ vyjadril sa Einstein po Hirošime, „stal by som sa radšej obuvníkom.“ Bertrand Russell, významný britský filozof a matematik, viedol v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia obrovské protestné pochody za „Zákaz bomby“. Po roku 1969 už oveľa tichší vesmírny výskum nikdy plne predstavivosť verejnosti nezaujal.

Od šesťdesiatych rokov 20. storočia sa začali hromadiť dôkazy, že víťazstvá vedy už začali znečisťovať vodu, vzduch a pôdu na celej planéte. Skleníkový efekt, stenčovanie ozónovej vrstvy, narušenie ekosystému Zeme, ničenie amazonských dažďových pralesov a nárast a zvýšená dostupnosť jadrových, chemických a biologických zbraní, to všetko sa považovalo za ovocie vedy. Astronóm Martin Rees odhaduje, že ľudstvo má asi tak 50-percentnú šancu, že nasledujúce storočie prežije bez väčšej, život ohrozujúcej katastrofy.

Na konci 19. storočia a po väčšinu 20. storočia náboženská viera upadala a viera vo vedu silnela. Na konci 20. storočia, keď ochabla viera vo vedu, došlo k oživeniu náboženskej viery. S tým, ako silnela viera v náboženstvo, naďalej klesala viera vo vedu. Po roku 1990 sa 35 až 40 percent Američanov a menší, no naďalej významný počet ostatných ľudí na Západe, označuje za takzvaných znovuzrodených kresťanov. Veria, že Biblia je neomylné Slovo Božie a že stvorenie sveta sa odohralo presne tak, ako ho opisuje kniha Genezis.

Dogma kreacionizmu je však možno väčšmi nevedecká než protivedecká. Znepokojujúcejšou skutočnosťou pre vedu a vieru v rozum je, že ľudia na Západe, a najmä Američania, majú evidentnú potrebu uchyľovať sa k poverám, a to v počte, ktorý prekračuje veľkosť zanedbateľnej menšiny. Prieskum z roku 1999 ukázal, že 77 percent Američanov verí v „anjelov, nebeské bytosti, ktoré navštevujú zem“ a 79 percent verí, že anjeli „zasahujú aj do dnešného moderného sveta“. Tento prieskum ďalej ukázal, že štvrtina Američanov verí v astrologické predpovede (a ďalších 22 percent si nie je istých), takmer polovica verí, že ľudia môžu byť posadnutí démonmi, 57 percent verí v telepatiu či iné formy mimozmyslového vnímania a 60 percent verí v existenciu Satana. Prieskum časopisu Newsweek z roku 1996 prezradil, že 48 percent Američanov verí v UFO a 27 percent verí, že Zem navštívili mimozemšťania. Spravodajská sieť CNN o rok neskôr priniesla správu, že 50 percent Američanov verí, že mimozemšťania unášajú ľudí, 64 percent verí, že Zem navštívili mimozemšťania a 80 percent Američanov si myslí, že ich vláda zatajuje informácie o existencii mimozemšťanov.

Tieto prieskumy naznačujú oživenie viery v mágiu, a to v miere porovnateľnej len so stredovekom. Je zložité zistiť, ako vážne treba brať to, čo ľudia povedia v rámci prieskumov verejnej mienky. V každom prípade sú respondenti, ktorí tvrdia, že veria predvedeckému svetonázoru či okultným vedám, ustavične pripojení k internetu, a to prostredníctvom technológií, ktoré im priniesla veda, a pred lietajúcimi metlami dávajú prednosť aerolinkám. Zvláštnosť vecí, ktorým človek verí, nevylučuje jeho schopnosť správať sa racionálne.

Jedna vec je však evidentná. Antiintelektualizmus v poslednom polstoročí zosilnel. Pod vplyvom televízie a módnych relativistických doktrín tvrdiacich, že akýkoľvek názor je správny a relevantný, sme sa stali svedkami povýšenia emócií nad rozum, osobnej „dôležitosti“ a osobného presvedčenia nad náročné poctivé myslenie.

Záleží na tom, že sme stratili vieru vo vedu?

Zdá sa, že veda je voči útokom odolná. Svet formuje do väčšej miery než kedykoľvek predtým. Či už prostredníctvom čoraz dômyselnejších zbraní, rozvoja nových technológií, akými sú mobilné telefóny, osobné počítače a internet, rozširovaním nových spôsobov liečby a medicínskych postupov alebo nárastom výskumu a vzdelávania veda napreduje a preniká do každého kúta sveta, ako aj do nášho každodenného života. Vedecký pokrok je nezastaviteľný, konštantný a kumulatívny. Za západnú vedu neexistuje náhrada, nijaký iný spôsob spájania pozorovaní s teóriou, využitia sveta na ľudské účely či zlepšenia fungovania vecí. Neexistuje „alternatívna“ či buddhistická veda, nijaká veda New Age, nijaká relativistická ani fundamentalistická veda. Západ si svoju vedeckú dominanciu udržiava. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia vedci zo Spojených štátov amerických získali 44 Nobelových cien, z Nemecka boli ocenení piati, z Francúzska traja a z Japonska, napriek tomu, že na financovanie vedy vynakladá polovicu prostriedkov ako USA, len jeden.

Veda určuje bohatstvo a moc národov a jednotlivcov. V porovnaní s vedou vplyv spoločenských vrstiev, pracovných skupín, politických vodcov, politických strán, spoločenských hnutí či ktorejkoľvek inej hybnej sily dejín ustupuje do úzadia. Len rovnako neľútostné šírenie nášho nového postkapitalistického ekonomického systému, ktorý načrtneme v nasledujúcej kapitole, predstavuje obdobnú a doplňujúcu silu porovnateľného významu pri určovaní budúcnosti sveta. A tento nový ekonomický systém v podstatnej miere čerpá zo samotnej vedy.

Mohlo by sa preto zdať, že sa veda môže zbaviť svojej nepopulárnosti v očiach verejnosti. Veda je naďalej financovaná a vstúpiť do jej služieb sú pripravení mnohí vzdelaní vedci. Zastavme sa však. Popremýšľajme o intelektuálnych zdrojoch, ktoré viedli k vzniku modernej vedy: o viere v Boha a viere v ľudstvo, o racionálnom svetonázore a optimizme, pokiaľ ide o miesto ľudstva vo vesmíre. Ukazuje sa, že veda prišla o vieru vo svoje zdroje. Rozožrala svoje myšlienkové základy. Ak je to pravda a nezvratná situácia, čo nám zostáva? „Iba“ technológia, honba za ziskom a nezničiteľná ľudská intelektuálna zvedavosť. Slovo „iba“ sme dali do úvodzoviek, lebo technológie, biznis a predstavivosť sú úžasnými motivačnými faktormi. Veda bude i naďalej prosperovať. No jej príspevok k zmyslu, ktorý ľudstvo hľadá, k rozvoju ľudského ducha a nemateriálnemu bohatstvu civilizácie sa zmenšuje.

Samotnému poznaniu, ktoré by malo vzbudzovať u ľudí na Západe záujem a zjednodocvať ich, hrozí, že sa stane záľubou menšiny zavretej medzi múrmi univerzít, výskumných inštitúcií a korporácií, zabarikádovanej pred novým druhom barbarov, ktorí sú už za mestskými bránami, a ktorí na obdiv vystavujú svoju nevedomosť a prevaľujú sa v bahne emocionálnej imbecility. Niektorým z týchto nových barbarov sa dostalo „vzdelania“ na našich univerzitách, sú výreční, inteligentní a cynickí pri presadzovaní antiintelektuálnych hodnôt. Menej talentovaných nevedú k poznaniu a civilizácii, ale k ich popieraniu.

Samozrejme, že preháňame. Ešte vždy sa nájdu idealistickí vedci, vzdelaní a poznanie milujúci občania a veda si aj naďalej udržiava morálnu autoritu. No ideál spoločnosti založenej na rozume a poznaní sa nám vzďaľuje.

(c) Chris Smith a Richard Koch. Slovenské vydanie knihy Samovražda Západu vyšlo v decembri 2011.