Spravodajstvo mienkotvorných médií zostalo zadarmo, najväčšie portály a vydavatelia bulváru sa na Piano vykašľali, a tak zatiaľ v podstate všetko ide po starom. Problém má viac-menej len ten, kto nedokáže vypiť rannú kávu bez prečítania paranoidných konštrukcií Daga Daniša alebo zapojenia sa do diskusie o tom, či premiérka naozaj odstúpi, ak generálny prokurátor nebude podľa jej gusta.

Ak je niekto ochotný za toto platiť, tak mu treba zaželať veľa zdravia, najmä duševného. Piano tak svojím spôsobom zaviedlo spoplatnenie dobrovoľnej psychoterapie. Minister zdravotníctva by mal byť vďačný, že tak šetrí štátne prostriedky.

Zakladateľ Piana Tomáš Bella je spokojný. Tvrdí, že mesačný plán sa podarilo splniť po troch dňoch. Očakáva, že do konca roka sa do projektu zapojí jedno percento užívateľov internetu. Inak povedané, 99 percent si bude naďalej užívať internet zadarmo. Či sa to dá považovať za úspech, to nech si zhodnotí jeho firma a vydavatelia, ktorí sa do projektu zapojili v nádeji, že im to zvýši príjmy.

Piano však nie je natoľko podstatné z dnešného pohľadu, kedy je iba okrajovým experimentom, ale skôr smerom do budúcnosti. Mám totiž pocit, že na užívateľov internetu sa chystá rovnaká pasca ako na legendárnu anekdotickú žabu, ktorú uvarili postupným zvyšovaním teploty.

Rovnako aj spoplatňovanie sa na nás dovalí v niekoľkých vlnách. Najprv videá, komentáre a diskusie, potom limit na počet voľne dostupných spravodajských článkov, a na záver sa za platobnou bránou ocitne úplne všetko.

Teda ak celý projekt ešte predtým nepošle do večných lovísk Protimonopolný úrad, pretože Piano má niektoré znaky cenového kartelu a obmedzenia hospodárskej súťaže. Aj keď na Slovensku už prešli aj horšie veci...