Občas sa v médiách objaví správa o žene, či skôr dievčati, ktoré chce ponúknuť štedrému mužovi čosi nezvyčajné – svoje panenstvo. Nie z dobrého úmyslu, ani z lásky, ale zištne. Za peniaze je ochotná absolvovať prvý pohlavný akt so všetkým čo k nemu od prírody patrí s hocikým. Aspoň sa tak tvári.

Keďže si tu hoviem pod pseudonymom, môžete si ma predstavovať kadejako - napríklad ako prsnatú ženu po prechode s mäsitými predlaktiami a manželom prikvačeným jemnou mocenskou nerovnováhou, ktorá pri výlevke premýva držky do polievky. Pravda je taká, že som relatívne mladá a ani vydatá ešte nie som - ale čoskoro budem.

Nespomeniem si už, kto povedal, že láska je sama osebe prostá a jednoduchá; zložité sú len okolnosti, ktoré musí prekonávať, aby prežila. A keďže spoločenské okolnosti boli vždy kruté a komplikované, veľká láska sa stala najvyšším symbolom heroického nasadenia, ktoré sa zákonite nemôže vyvíjať ľahko a často ani skončiť inak ako tragicky.

Slovenského prekladu sa dočkala na módu orientovaná publikácia v našich končinách neznámej autorky Fiony Ffoulkesovej. Kniha Abeceda módy s upresňujúcim podtitulom Kurz módnych trendov a štýlov nerobí zbytočnú maškarádu a pomerne otvorene priznáva, že je prostým prehľadom. A to je dobre.

Človeku je prírodou dané, že nie je samotár a žije v páre. Keď však život prinesie, z akýchkoľvek dôvodov, rozchod, tak zväčša znovu hľadáme tú svoju polovičku. Čím je človek starší, tým menej príležitostí sa mu naskytne v reálnom svete, a tak sadá k internetu a začína svoje hľadanie šťastia a spokojného partnerstva cez virtuálny priestor.

Nútili by ste svoje dieťa cvičiť hru na klavíri päť hodín denne každý boží deň, vrátane víkendov, dovoleniek a sviatkov – a nezastavilo by vás ani keby to dieťa v zúfalosti začalo obhrýzať rohy daného klavíra? Vrátili by ste svojmu štvorročnému dieťaťu vlastnoručne s láskou vyrobený narodeninový pozdrav pre mamu s tým, že nie je dostatočne vydarený a treba ho prerobiť?

Tragédiou romantických vzťahov našich čias je, že ľudia majú pocit, že si musia byť podobní úplne vo všetkom. Od obľúbených jedál, cez televízne programy až po knihy. Profily na komunitných fórach, akými sú Facebook alebo MySpace, takýto „self-branding“ podporujú.

Po dome sa rôznou rýchlosťou pohybujú štyri deti. Jedno, dvojročné dievčatko, je moje. Teda naše. Dve staršie dievčatá sú manželove. Ale vlastne tiež naše. A štvrtý, štvorročný chlapček, nie je ani jeho, ani môj. Teda pokrvne. Ale tiež tak akosi občas je náš. On je totiž bračekom tých dvoch starších. Zmätení? My už ani nie.

Nezdravý. Škodlivý. Neprirodzený. Prekonaný. Smiešny. Taký je vraj celibát. V pestrofarebnej encyklopédii súčasných životných štýlov je to výnimočne šedo-čierna strana v závere. Niečo ako appendix mimo hlavný obsah.

Diela o sexuálnej turistike nevyznievajú jednoznačne. Celá situácia je totiž kombináciou romance, komédie, frašky, sociálnej drámy a erotiky. Líši sa iba pomer týchto zložiek. Nemusí ísť o zneužívanie mužov z chudobných krajín, ale o vzájomne výhodnú obchodnú a citovú výmenu.