Takže Angelina si dala odšmyknúť oba prsníky - bol to mediálny highlight včerajšieho dňa a seriózne americké periodiká neváhali s hlbokomyseľnými analýzami tohto počinu, tak prečo sa k nim nepridať.

Prinášame novú sériu projektu Sto názorov, tentoraz na tému Menšiny, predsudky a krajina. Svoje postoje vyjadrujú hudobníčka a aktivistka Dorota Nvotová, podnikateľ Szilárd Somogyi, prekladateľka, publicistka a aktivistka Silvia Ruppeldtová a sociológ Michal Vašečka.

Dnes večer o siedmej na Blatnom námestí v Moskve. Tam sa na výročie minuloročného veľkého protestného zhromaždenia odváži ruská nesystémová opozícia.

Jednou z krutostí nastoleného totalitného režimu v Československu boli perzekúcie ústrednej moci, ktorá účelovými metódami a presne mierenými zásahmi zasiala do verejnosti pocit strachu.

Cez víkend si po celom bývalom Sovietskom zväze – a na mnohých miestach po celom svete – pripomenuli sedemdesiat rokov od víťazstva v bitke o Stalingrad. Význam kapitulácie 6. armády maršála Friedricha Paulusa nepodceňuje snáď žiaden historik.

Dňa 12. januára 1856 zomrel Ľudovít Štúr. Pokojne skonal, „po velkých bolestech a mnohém krvácení“. Životom vyplnil štyridsať rokov, dva mesiace a štrnásť dní. Zvlášť posledných 15 rokov bolo nadmieru plodných a tvorivých.

Ešte pred Smolenskom bol Gibraltár. V júli 1943 sa pri jeho brehoch zrútilo lietadlo s exilovým poľským premiérom Władysławom Sikorským na palube. Prežil jediný človek – český pilot Eduard Maximilian Prchal.

Ľudské dejiny môžu byť niekedy skutočne bizarné. Existovali udalosti, na ktoré naozaj nemôžeme byť hrdí, dokonca sa pri nich môžeme cítiť až trápne. Do takejto histórie patrí aj vojna s vtákmi emu v Austrálii.

Luxus – v dnešnej dobe veľmi často skloňované slovo, objavujúce sa takmer všade okolo nás. V ľuďoch vyvoláva najrôznejšie predstavy a pocity. S veľkou pravdepodobnosťou si málokto uvedomuje, že tento fenomén nadbytku alebo plytvanie bohatstvom už dlho zamestnáva myseľ filozofov i sociológov.

Ak by sa realizovala anketa o najznámejšieho moreplavca a objaviteľa nových krajín v dejinách ľudstva, takmer určite by na prvom mieste figuroval Krištof Kolumbus. Jeho prvá plavba k americkému kontinentu v roku 1492 je azda najslávnejšou zo všetkých objaviteľských ciest v období raného novoveku (v európskych dejinách obdobie od polovice 15. do konca 18. storočia).