Keďže v tomto roku si pripomíname jednak dvesto rokov od narodenia Darwina ako aj 150 rokov od vydania jeho najdôležitejšieho diela, vedci z rôznych odvetví využili túto príležitosť na desiatky prieskumov, konferencií a kníh o Darwinovi a jeho odkaze. Výsledky toho, čo zistili, nedávajú veľkú nádej, že by sa teória evolúcie stala všeobecne uznávanou nielen medzi vedcami, ale konečne aj laikmi.

Stále v menšine

Podľa februárového prieskumu Britskej rady v desiatich krajinách sveta, len v Číne, Veľkej Británii a v Mexiku viac ako polovica ľudí uznáva, že existujú vedecké dôkazy podporujúce Darwinovu teóriu. V Egypte a Južnej Afrike je to len osem percent, a to najmä preto, že tam väčšina ľudí o Darwinovi nikdy nepočula.

Na Slovensku nie je situácia pre evolucionistov o nič priaznivejšia. V prieskume z roku 2005 sa takmer polovica ľudí hlásila k vysvetleniu, že ľudí stvoril Boh a len tretina si myslí, že vznikol evolúciou. Ľudia s vyšším vzdelaním a muži sú väčšími zástancami evolúcie, ale celkovo sa dá povedať, že Darwinova teória na Slovensku ani zďaleka neuspela, a to u nás neexistujú také silné nátlakové skupiny ako v USA, ktoré by požadovali, aby sa na hodinách biológie učil popri evolučnej teórii aj kreacionizmus, čiže biblický príbeh stvorenia sveta Bohom, alebo jeho sofistikovanejšia verzia inteligentný dizajn.

To, že teóriu evolúcie odmietajú fundamentalistickí kresťania, ktorí veria, že svet stvoril Boh za šesť dní pred niekoľko tisíc rokmi (podľa írskeho biskupa Usshera zo 17. storočia to bolo 23. októbra 4004 pred naším letopočtom o deviatej ráno) a potom vymodeloval z hliny Adama, je úplne prirodzené a pravdepodobne. Pre nich je Biblia do poslednej bodky slovom božím a ani celé zástupy biológov, geológov, fyzikov a astronómov ich nepresvedčia o opaku.

Každú odbornú diskusiu o detailoch evolúcie vykresľujú ako dôkaz, že vedci sú nejednotní, teória má medzery a navyše už desaťročia mútia ľuďom hlavy tým, že zamieňajú pojmy hypotéza a teória, čím chcú poukázať na to, že o evolúcii neexistujú dôkazy. Skvelým príkladom bol januárový článok v britskom týždenníku New Scientist, ktorý mal na titulke veľkými písmenami Darwin sa mýlil.

Fundamentalistickí kazatelia potom ešte týždne mávali pred veriacimi týmto výtlačkom, tešiac sa, že aj vedci konečne priznali porážku. Ak by sa však prepracovali aj k samotnému článku, tak by zistili, že vôbec nie je popretím Darwinovej teórie ako celku, len novou interpretáciou jej časti a robí ju ešte zložitejšou ako by chceli.

Stratení v neistote

Existuje však pomerne veľká skupina ľudí, ktorí pripúšťajú evolúciu rastlín a zvierat, potom však u nich nastáva myšlienkový prelom a odmietajú prijať vysvetlenie, že presne takým istým mechanizmom prirodzeného výberu vznikal aj človek. Dokumentujú to aj výsledky prieskumu, ktorý si v Spojených štátoch nechala vypracovať BBC. V ňom 53 percent respondentov odpovedalo kladne na otázku, že rastliny, zvieratá a ľudia sa vyvinuli postupom času. Na otázku o pôvode človeka však evolúciu pripustilo už len 29 percent, kým takmer polovica si myslí, že sme dielom Boha.

Zdá sa teda, že vulgárna interpretácia darwinizmu o našom pôvode z opice, má stále negatívny vplyv na vnímanie evolúcie verejnosťou. Ľudia majú stále tendenciu vidieť sa ako koruna tvorstva stvorená na boží obraz, a nie iba ako výsledok stoviek miliónov rokov náhodných mutácií. Dokonca aj mnohí zástancovia evolúcie, ba aj ateisti, by zrejme mali problém prijať interpretáciu britského filozofa Johna Graya, že ľudstvo v podstate neexistuje, sme len jedným zo živočíšnych druhov, „náhodný zhluk génov, ktoré neustále mutujú pod vplyvom prostredia“.

Ak aj Darwin svojou prácou nezabil Boha, ako mu údajne nadšene povedal jeho priateľ a radikálny obhajca jeho teórií Thomas Huxley, nepochybne zosadil človeka z trónu koruny tvorstva a je úplne prirodzené, že ľudia sa tomu začali brániť. Skutočnosť, že nepochádzame z opice, ale z nášho spoločného predka, jednobunkovca, Darwinovej teórii zrejme na popularite príliš nepridá.

Čo učiť?

To, či ľudia veria v stvorenie človeka Bohom, evolúciu alebo v náš príchod z inej galaxie, je samo osebe súkromnou záležitosťou každého z nás. Problém nastáva, keď sa celá záležitosť presunie na verejnú pôdu, a to najmä do škôl. Práve vzdelávanie sa stalo hlavným bojiskom odporcov evolúcie v uplynulých desaťročiach. Najprv v Amerike, ale postupne sa uý presúva aj do Európy.

V Británii, Darwinovej vlasti, kde je jeho tvár ešte aj na desaťlibrovej bankovke, si viac ako polovica rodičov myslí, že popri evolučnej teórii by sa mal vyučovať aj inteligentný dizajn alebo kreacionizmus. Ich percento je dokonca vyššie ako v USA. Vedci si len pred pár týždňami vymohli, aby sa evolučná teória vôbec zaradila do osnov na základných školách.

Jedným z argumentov pre zaradenie alternatívnych vysvetlení vzniku života je, že žiakom treba dať na výber a že je to vlastne celé v záujme pluralizmu. Háčik je však v tom, že kým darwinizmus je vedecká teória, kreacionizmus je vyslovene náboženská interpretácia a inteligentný dizajn je hybrid, ktorý síce pripúšťa evolúciu, ale zároveň tvrdí, že celý proces je natoľko komplikovaný, že nemôže byť náhodný, ale musel byť spustený alebo riadený „inteligentným dizajnérom“, čo je vlastne len z politických dôvodov zamaskovaný Boh.

Ak by tieto interpretácie dostali rovnocenné miesto v učebniciach, tak sa môžeme dočkať toho, že onedlho bude niekto chcieť, aby sme na hodinách zemepisu venovali pozornosť aj dutej Zemi. Len ťažko si možno predstaviť, aké následky by to malo na akceptovanie evolúcie, keď jej ani dnešný oficiálny monopol v učebniciach (neoficiálne sa učia aj odlišné interpretácie) nezaručil ani len nadpolovičnú podporu. Celkom ľahko by sa mohlo stať, že Darwinova teória by svoj zápas o prežitie naozaj prehrala.