Foto: Flickr.com (Marind - licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Dacia Maraini a Alberto Moravia
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Ľubomír Jaško
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Z filmu Dny opusteni Roberta Faenza
Aňa Ostrihoňová

C ako kód života, kokaín a komunikácia

Keď sa kniha ešte pred svojím vydaním dostane do nominácie na prestížnu Bookerovu cenu, očakávania čitateľov sú oprávnene vysoké. V prípade Toma McCarthyho sa napĺňajú len miestami.

Tom McCarthy: C. Jonathan Cape: 2010. 320 s.

McCarthy, ktorý strávil niekoľko rokov v Prahe a situoval tam aj jeden zo svojich predchádzajúcich románov Muži vo vesmíre, je považovaný za inovátora, experimentátora, provokatéra a autora, ktorý sa nevyhýba kontroverziám a riadi sa heslom, že čo na srdci, to na jazyku. Z tohto pohľadu pôsobí C pomerne konzervatívne. Na čitateľa nečakajú žiadne pasce v podobe nečakane sa striedajúcich rozprávačov alebo časových rovín.

Za „vrchol“ extravagancie“ možno považovať prechody do snových alebo halucinogénnych stavov, ale aj tie sú ľahko rozoznateľné. Inak sa všetko odohráva viac-menej priamočiaro a lineárne. Jeden z britských recenzentov dokonca napísal, že McCarthy „céčkom“ dokázal, že je dokonale schopný písať aj taký druh literatúry, o akú vôbec nemá záujem – klasický historický román

Pravdupovediac, C ani zďaleka nie je klasickým románom, a už vôbec nie historickým. Skôr ide o štyri voľne nadväzujúce novely, ktoré by celkom pokojne mohli nažívať úplne nezávisle, ak by sa tak autor rozhodol. Spája ich viac-menej len postava Serga Carrefaxa, ktorého možno označiť za profesionálneho dobrodruha.

Román sa rozbieha veľmi pomaly a prvej štvrtine chýba hĺbka aj dynamika, čo je do značnej miery výsledkom toho, že sa odohráva v prostredí školy pre nepočujúce deti, ktorú vedie Sergov otec. Na konci tejto pasáže však dochádza k zlomovej udalosti, keď Sergova sestra Sophie zomrie „náhodnou smrťou“ po požití kyanidu.

Vzápätí nás autor prenáša z Anglicka do fiktívneho českého kúpeľného mesta Kloděbrady, akéhosi mixu Karlových Varov a Poděbrád, na ktoré McCarthy odkazuje príbehom princa Jiřího, ktorý vypracoval plán celosvetového mierového nažívania – Všeobecnú mierovú organizáciu. Presne taký istý dokument v skutočnosti vypracoval v 15. storočí aj český kráľ Jiří z Poděbrad. To je však v C skutočne len okrajová záležitosť.

Podstatnejšie je Serge v tejto pasáži s pribúdajúcim vekom získava trojrozmernosť a zároveň sa v kúpeľoch snaží zbaviť žalúdočných problémov. Jeho lekár mu tvrdí, že v jeho prípade ide o autointoxikáciu a jeho telo sa po očistení vždy nanovo zaplaví škodlivými látkami, pretože Serge slúži jeho potrebám, a nie naopak. Doktor Filip mu tvrdí, že v minulosti by to nazval mela chole a odporučí mu, aby sám prišiel na to, ako sa jej zbaví. Ani príliš neprekvapí, že sa mu „podarí“ v náručí hrbatej kúpeľnej masérky Táne.

Zrejme najlepšou pasážou románu je tá, v ktorej Serge pôsobí ako letecký navigátor počas prvej svetovej. Práve tam sa objavuje niekoľko ďalších potenciálnych céčok z názvu románu (aj keď v slovenčine sa všetky tieto slová začínajú na k). V prvom rade je to kokaín, ktorým si letci uvoľňujú nervy a dodávajú odvahy. Serge si vytvorí istú formu ľahkej závislosti, ktorá sa prejavuje aj po návrate do civilu, ale záhadne zmizne po neskoršej autonehode.

Kokaínové večierky (copyright docent Fico) však vedú aj k jednej z najvtipnejších epizód celej knihy, keď v spoločnosti svojej dočasnej milenky a spoločníčky pri šnupaní kokaínu navštívi spritualistické seansy, aby postupne zistil, že odkazy média sú vlastne diaľkovým prijímačom. A tak si vyrobí vlastný (jeho otec sa venuje bezdrôtovej komunikácii) a na ďalšej seanse sa médiom stane on sám. Jeho záverečným trikom je manipulácia seansy jeho vlastnými odkazmi a tým odhalenie celého podvodu, čo vedie k pouličnej bitke a naháňačke.

V záverečnej pasáži, keď už Carrefax pracuje pre britské ministerstvo komunikácií v Egypte, mu síce archeológ Pacorie hovorí, že „C je všade...uhlík, základný prvok života“, ale sám osebe by uhlík bol len hmotou. Aby z nej mohlo vzniknúť niečo nové, či už živé alebo neživé, tak musí dôjsť k interakcii, de facto komunikácii medzi jednotlivými formami hmoty.

Ak C má nejakú spojovaciu niť, tak je to práve komunikácia, počnúc učením nepočujúcich detí hovoriť, cez pokusy Sergovho otca s bezdrôtovou komunikáciou, kúpeľné konverzácie v cudzích jazykoch, letecké inštrukcie v kódoch, ktorým nezasvätení nemajú šancu porozumieť, egyptské hieroglyfy a odkazy na skarabeoch až po Sergove blúznenie v horúčkach, kde sa opäť spojí so svojou mŕtvou sestrou.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Najčítanejšie články

JeToTak.sk

Inzercia