Dve svadby a jeden pohreb

Richard Russo patrí k tým americkým spisovateľom, ktorí si dokážu získať čitateľa akéhokoľvek typu. Preto je trochu prekvapením, že zatiaľ žiadny z jeho románov nevyšiel v slovenskom či českom preklade. Na jednej strane je to pochopiteľné, knihy podobného autora – dokonca Russovho rodáka z Nového Anglicka Johna Irvinga sa tu predávajú ako teplé rožky, na druhej strane by si už autor Sveta podľa Garpa nejakého konkurenta zaslúžil. Zatiaľ čo sa obaja venujú podobným témam rodiny a vzťahov medzi rodičmi a deťmi, Russo je aktuálnejší a vtipnejší, Irving v poslednej dobe začal zachádzať do veľkých extrémov a nielen v rozsahu svojich kníh.

Domov na magickom myse

Russo je šedivejúci päťdesiatnik s okrúhlou tvárou a rád sa smeje. Teda aspoň sa smial, keď v lete 2003 organizoval casting na obsadenie niekoľkých menších úloh vo filme, ktorého predlohou bol jeho román Empire Falls. Napísal k nemu aj scenár a bol jednou z posledných snímok, v ktorých si zahral Paul Newman. Dej románu, za ktorý rok predtým dostal Pulitzerovu cenu, sa odohráva v štáte Maine, kde sa režisér filmu rozhodol aj nakrúcať. Zo všetkých románov Richarda Russa cítiť jeho vzťah k miestu. V Empire Falls je to Maine – krajina neochvejných, pravých modrých demokratických hodnôt, domov, kam sa dá vždy vrátiť.

Najnovší román That Old Cape Magic sa naopak točí okolo Cape Cod (Mysu tresky), kde trávia dovolenky snobi, aby sa mali celý rok čím chváliť a aby sa mohli cítiť nadradene. Hoci sa Russovi v Hollywoode ako scenáristovi celkom darilo – okrem adaptácie vlastného románu napísal ešte asi desiatku ďalších televíznych filmov, vrátil sa do Maine, kde učí kreatívne písanie. Russov osud je tak veľmi podobný príbehu hlavnej postavy tohto nového románu – Jackovi Griffinovi.

Griffin tiež pracoval ako scenárista v L.A. Hollywood však sklamal jeho očakávania, a tak sa presťahoval na východné pobrežie, aby tam učil na niektorej z tisícky malých vysokých škôl. Griffin sa však nevrátil domov len kvôli nespokojnosti s prácou. Mal tak splniť aj sľub, ktorý dal svojej žene na ich svadobnej ceste pred dvadsiatimi rokmi, keď podpísali akúsi „dohodu“ o tom, ako bude vyzerať ich život.

Čitateľ sa s Griffinom stretáva, keď práve v aute smeruje na prvú z dvoch románových svadieb na Myse Tresky. V kufri má otcov popol a na telefóne päť zmeškaných hovorov od matky, ktorá vie, že sa práve chystá stráviť víkend na mieste, ktoré si aj s jeho otcom vysnívali ako ideálny (vždy však trošku pridrahý) domov. Pre päťdesiatnika, ktorý nevie, či so svojim životom naložil najsprávnejšie výlet na cudziu svadbu nie je práve najšťastnejším riešením.

Najväčším hororom je domov

Sám Russo tvrdí, že svadba je sama osebe predzvesťou nejakej katastrofy. Nielenže sa pripravuje nepomerne dlhšie ako v skutočnosti trvá, ale má aj zvláštny nádych veľkých očakávaní. A čoho vlastne? Na niektoré svadby sú pozvaní rodičia so súčasnými aj bývalými partnermi, s ktorými absolvovali podobný večierok, aby sa pred stovkou ľudí zaviazali k niečomu, čo sa o pár rokov premenilo v jednu obrovskú pohromu.

Svadby tak nie sú len o jednom páre, zrazu sa z nich stáva nepríjemná príležitosť prehodnotiť, ako sme sa vo svojom vlastnom vzťahovom živote dostali až sem alebo prečo sme sa nedostali vôbec nikam. V Russovom románe sa čitateľ stretne hádam so všetkými typmi šťastných, rozpadnutých či rozpadávajúcich sa vzťahov.

Nie náhodou je Griffinova manželská kríza ohraničená dvomi svadbami a pohrebom rodičov, ktorých celý život neznášal a robil všetko na svete pre to, aby nedopadol ako oni. Iróniou osudu však je, že si nakoniec aj tak uvedomí, že chyby a nedostatky ich manželstva kopíruje takmer dokonale vo svojom vzťahu. (A ktovie, či ich nezopakuje aj jeho dcéra, ktorá sa v závere románu tiež vydáva).

Nie je nič strašné, ak sa začnete postupne meniť na svojho otca či matku, najhoršie je, ak si to uvedomíte a zistíte, že sa s tým nedá bojovať.„Môžete medzi seba a svojich rodičov postaviť niekoľko tisíc míľ dlhú štreku a tým im jasne naznačiť, že takto odmietate ich hodnoty. Ako sa však chcete vzdialiť od toho, čo ste po nich zdedili?“

Richard Russo dokáže svoje romány zaplniť rôznymi druhmi postáv – uveriteľnými aj mierne zveličenými typmi. V That Old Cape Magic sú to najmä postavičky z filmového priemyslu a akademického prostredia, keďže obaja Griffinovi rodičia strávili celý život na univerzitách rôznej kvality, dokonca aj pri umieraní sa riadili akademickým kalendárom.

Po spomínanom castingu v roku 2003 na verejnom čítaní v malom meste na pobreží Maine pôsobí Russo uvoľnene a neustále vtipkuje. Publikum kladie typické otázky o hľadaní inšpirácie a „odpisovaní“ z reálneho života. Russo hovorí o najbanálnejších spomienkach a príbehoch, ktoré kedysi počul od svojich rodičov a známych. Všetky hrôzy začínajú doma a nikto to nevie lepšie ako autori rodinných drám. A tak ak sa rodinné večere a dovolenky dajú prirovnať k hororovým poviedkam, v prípade priemerne veľkej svadby prirovnania dochádzajú.