Foto: Flickr.com (Marind - licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Dacia Maraini a Alberto Moravia
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Ľubomír Jaško
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Z filmu Dny opusteni Roberta Faenza
Aňa Ostrihoňová

Emma má e-mail

Láska nájdená cez internet nie je v 21. storočí ničím výnimočným. Viedenský novinár Daniel Glattauer si vo svojom románe Priateľ do dažďa síce ako formu zvolil mailovú komunikáciu, neobmedzil sa však len na bezduchú konverzáciu dvoch cudzích ľudí.

Elektronické správy sú zvláštnou kombináciou listových monológov zaberajúcich niekoľko strán a dialógu, v ktorom si na rozdiel od chatu ľudia vymieňajú viac menej súvislé vety. Priateľ do dažďa je ľúbostným príbehom odvíjajúcim sa výlučne cez mailovú a neskôr telefonickú komunikáciu.

Aj spam môže byť osudovou láskou

Komu niekedy neprišiel e-mail od cudzieho človeka, ktorý v adrese pravdepodobne namiesto bodky napísal čiarku alebo naopak. Ľudia obyčajne takýmto správam nevenujú pozornosť a nanajvýš napíšu odosielateľovi, že sa pomýlil. Na druhej strane však môže byť niekto zaujímavý. Niekto, s kým by stálo za to priateliť sa.

Presne vďaka takejto náhode sa zoznámia aj protagonisti Glattauerovho románu. Emmi sa snaží zrušiť predplatné časopisu Like a jedným preklepnutím na klávesnici odosiela svoju žiadosť Leovi Leikemu. Tridsiatnici Emmi a Leo si začnú dopisovať a postupne zisťujú, že sú vlastne ideálnou dvojicou – škoda, že len virtuálnou.

Každý totiž uzná, že zamilovať sa do predstavy, do pekne vedľa seba naukladaných slov, ktoré je možné vysvetliť si na sto spôsobov, je oveľa jednoduchšie a rýchlejšie než zdĺhavé hľadanie cesty k niekomu v reálnom svete. Do mailu či listu neznámej osobe ľudia napíšu aj veci, ktoré by nikdy nepovedali. A práve to je na virtuálnych láskach tým najzradnejším – zdanlivá intimita, a pritom bezpečný odstup.

Znudená Emmi

Emmi je modernou online Emmou Bovaryovou, ktorá sa už vo svojom manželstve nudí. Niežeby iných mužov vyhľadávala – ani na internete, ani v reálnom svete, a preto ju city k Leovi, ktorého nikdy nevidela, natoľko vyvedú z miery. Neprekvapí to nikoho, kto si predstaví, čo jej ide hlavou, keď otvorene flirtuje s iným mužom, pričom jej manžel napríklad varí večeru v druhej miestnosti.

To, že Emmi sa zamilovala je evidentné z tónu jej listov a zo žiarlivosti, ktorú pociťuje voči Leovým priateľkám. Zmysel pre iróniu, vtip a sarkazmus sa vytráca a ona čoraz častejšie používa gýč a klišé, ktoré sú v podstate dôkazom jej zúfalstva a zmätenosti.

Jazyk, ktorý Leo a Emmi používajú je pre čitateľa veľmi dôležitý, pretože ich vníma len cez slová – cíti sa ako ďalšia osoba zapletená do tejto konverzácie spoznávajúca ľudí okolo seba len prostredníctvom písaného slova.

Na internete možno byť kýmkoľvek

Na jednej strane úplná nereálnosť vzťahu (za predpokladu, že sa nestretnú) istým spôsobom obidvoch chráni pred sklamaním. To, čo pôsobí na internete tak čarovne môže totiž v bežnom živote takémuto ideálnemu partnerstvu prekážať. Hovorí sa, že na internete nikto nevie, že ste pes, a je to pravda, pretože pri troche fantázie vlastne môžete byť kýmkoľvek.

Príbeh vydatej Emmi, ktorá, podľa vlastných slov, žije v harmonickom manželstve so svojím manželom a jeho deťmi a vzťahmi so ženami sklamaného Lea je banálnejším než by sa dalo čakať. Glattauerovi sa ho však podarilo napísať živým a autentickým jazykom, ktorý však nie je zbytočne bezduchý. Slovenskému vydaniu by sa dal snáď vyčítať len nelogický preklad názvu – v nemeckom origináli Dobrý proti severáku, ktorý má svoje opodstatnenie a mierne neprimerane zvolená obálka. To asi pochopil aj vydavateľ a pri dotlači ju úplne zmenil.

Daniel Glattauer: Priateľ do dažďa. Tatran 2010, 216 strán

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Najčítanejšie články

JeToTak.sk

Inzercia