Témami románov/esejí Petra Esterházyho býva obyčajne história – tá rodinná, ktorá sa takmer nebadane prepája s veľkými dejinami stredoeurópskeho regiónu. Takto bol opus magnum s názvom Harmónia Caelestis venovaný otcovi – neskôr doplnený krátkym Opraveným vydaním po tom, ako sa autor dozvedel o tajnom – druhom živote svojho otca. Matke Esterházy venoval dva kratšie texty Pomocné slovesá srdca a Žiadne umenie.

Je tu tá žena

Každý z deväťdesiatich siedmich fragmentov Esterházyho najnovšej knihy preloženej do slovenčiny začína variáciou na túto vetu, a hoci sa hovorí o jednej žene, nikdy to nie je tá istá. Tou jedinou sú všetky – milenky, manželky, matky, tie, ktoré bez mužov nedokážu žiť, tie ktoré ich nepotrebujú a trápia, ženy škaredé a krásne, štíhle a tučné, tie, čo vedia variť guláš, aj také, ktoré kuchyňu nikdy nevideli.

So svojimi vlastnými príbehmi, vlastnosťami, prednosťami a nedostatkami pomáhajú rozprávačovi, ktorý sa prezentuje ako ich znalec, pomenovať samého seba. Spomienkami, stavmi a túžbami, ktoré vyvolávajú mu pomáhajú objaviť vlastnú podstatu – city a pocity, ktoré sú nepomenovateľné a bezmenné. Jedna žena skladá jedného muža, ktorý sa zrkadlí v takmer stovke z jej fragmentov.

Iných možností niet

Esterházyho fragmenty sú prívalom slov, synoným a variácií s rôznou mierou expresivity, sú analýzou vzťahov, komplikovanosti ich jazyka a jednoduchosti pocitov, vášní a šialenstva, na ktoré slová nepostačujú, v ktorých búrlivých vodách sa človek celkom rád utopí (minimálne Esterházyho „jeden muž“ určite).

Péter Nádas tvrdí, že „vďaka Esterházyho knihe je maďarská literatúra bohatšia o významný text, a konečne dospela.“ Niežeby dovtedy bola infantilná, práve naopak, Jedna žena nie je tradičným textom maďarskej spisby – samozrejme, nechýba v nej experiment, nesmierny cit pre jazyk a iróniu, ale v tomto prípade sa za ňou vzácne neskrýva obrovský smútok, ale naopak šťastie.

Šťastie z poznania, že svet je komplikovaný, ženy rôzne a vzťahy s nimi vždy nové a iné, že niekedy naozaj nie je na škodu, keď všetko nedokážeme vysvetliť a zracionalizovať. Niektoré veci tak jednoducho nefungujú. Aj Esterházyho rozprávačovi stačí vedomie, že môže mať všetky ženy… ale nemusí.

„Je tu tá žena. Cíti ku mne, čo ja k nej, nenávidí a miluje. Keď ona nenávidí, ja ju milujem, ona ma miluje, ja ju nenávidím. Iných možností niet.“