Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Keď bol svet veľký

Nemecký bestseller pôsobí ako nepravdepodobné slovné spojenie. Daniel Kehlmann však svet dobyl.

Daniel Kehlmann: Vymeriavanie sveta, prel. J. Dvorský, Kalligram: 2009, 246 s.

Prekvapivo sa tento román nevenuje žiadnej z tradičných veľkých „nemeckých“ tém. Nie je ani o Hitlerovi, ani o páde Berlínskeho múru. Nie je to ani rozsiahla a komplikovaná sága mapujúca dejiny krajiny, aké za posledné roky dostávajú prestížne literárne ocenenia. Téma Vymeriavania sveta by sa dala dokonca označiť za nudnú. Veď kto by dobrovoľne čítal o Alexandrovi von Humboldtovi a Carlovi Friedrichovi Gaussovi, ktorých sú plné učebnice? Možno by sa dalo hovoriť o zabudnutých vedcoch. Možno mimo Nemecka. V rámci neho sú totiž títo vedátori z prvej polovice 19. storočia stále pripomínanou a nesmrteľnou klasikou.

Vymeriavanie sveta nie je prvý Kehlmannov román, v ktorom sa venuje fyzike času a priestoru. V románe Mahlerov čas (česky 2004) sa nechal inšpirovať teóriou relativity Alberta Einsteina a rozohral hru s časom a genialitou hraničiacou so šialenstvom svojho hlavného hrdinu. V príbehu s názvom Vymeriavanie sveta, ktorý je o Humboldtovi a Gaussovi, však nejde o konkrétne objavy a rovnice, skôr o samotnú povahu týchto dvoch mužov, ich postoj k životu a rozhodnutia, ktoré im zabezpečili miesto v histórii.

Ľudia chcú pokoj, myslieť nechcú

Prednosťou románu je skutočnosť, že je napísaný veľmi dostupne. Príbehy obidvoch vymeriavačov sa striedajú, až kým sa Gauss a Humboldt nestretnú na konferencii v Berlíne. Štýl, v ktorom jedna akcia strieda druhú neposkytuje veľa priestoru na vážne úvahy. Kde-tu sa objaví (nemecký) vtip a rozprávanie sa hrnie ďalej. Akoby bol aj Kehlmann pohrúžený do objavovania sveta, na ktoré jeden ľudský život nestačí.

Obaja osvietenskí protagonisti románu boli geniálnymi deťmi. Gauss pochádzal z chudobnej rodiny, sám sa naučil čítať a počítať a vo veku ôsmich rokov priviedol do zúrivosti svojho učiteľa matematiky, ktorý nedokázal uveriť, že decko, ktorému tečie z nosa sopeľ, prečítalo a pochopilo najkomplikovanejšiu knihu o matematike, ktorá v tom čase existovala. Ako 24-ročný Gauss vydal svoj magnum opus a stal sa kniežaťom matematiky. Kehlmann sa hrá s historickými faktami, ktoré mieša s fikciou a pasáže venované diskusiám o geometrii strieda s vymyslenými historkami, v ktorých dvanásťročný Gauss lieta na balóne a pohľad z výšky ho inšpiruje k jednému z najväčších objavov, alebo počas svadobnej noci v istom delikátnom momente príde na vzorec, akým vypočítať trajektórie planét.

Zememerač G. a H.

Zatiaľ čo Gauss je arogantný a pragmatický, Humboldt je idealista. Na rozdiel od Gaussa sa narodil do bohatej rodiny, ale svoj majetok rozpredal a sympatizujúc s ideálmi francúzskej revolúcie urobil veľmi nenemeckú vec a odsťahoval sa do Paríža. Kým Gauss najradšej hodiny pozeral do ďalekohľadu, či sedel za stolom rozmýšľajúc nad abstraktnými rovnicami, Humboldt sa vybral na päťročnú cestu po Južnej Amerike, ktorá mu priniesla slávu. Po návrate do Paríža napísal 32- zväzkový traktát o všetkom čo videl, zozbieral, zažil a hlavne zameral.

Napriek tomu, že sú povahovo rozdielni a že prežili úplne iný život, ich spoločnou črtou je nemeckosť, o ktorej portrét sa Kehlmann snaží. Nedostatok humoru, ktorý kompenzujú len poznámky Humboldtovho francúzskeho spoluobjaviteľa Bonplanta, tvrdá a precízna práca a najmä potreba všetko vymerať a zaniesť do máp, pretože „čísla skutočnosť ozrejmujú,“ a tým vlastne potvrdzujú realitu. Toto obsedantné, presné a náročné povolanie zememeračov v nemeckej literatúre nie je ničím novým. V niečom pripomína boj s veternými mlynmi. Príroda je nestála, sopky vybuchujú, pohoria sa posúvajú, mapy sa menia. Len zememerač dúfa, že si ju podmaní, pretože presne vypočíta priestor, zakreslí do neho uhly a trojuholníky, ktorým sa predsa musí aj príroda podriadiť.

Umenie? – Nechutné!

Kehlmann nešetrí kritikou ani seba samého. Keď sa dvaja matematici rozprávajú o umení, o divadle, ktoré ich nudí, o románoch, ktorým nerozumejú, lebo v nich nie je dosť čísel a „strácajú sa v klamlivých rozprávkach, pretože ich autor spojil svoje plané reči s menami historických osôb.“ Román sa tak stáva aj diskusiou o význame a rozdieloch prírodných vied, umenia a humanitných vied. Bratia von Humboldtovci sú príkladom priepasti medzi týmito dvomi svetmi. Alexander sa stal otcom oceánografie, meteorológie či mineralógie, zatiaľ čo jeho brat Wilhelm bol diplomatom, jazykovedcom a filozofom. Humboldt si na svojich cestách často (ironicky) spomenie na poznámky svojho brata o biológii, čo teórie o teplote zemského jadra, ktoré propagoval J. W. Goethe.

Vymeriavanie sveta sa však ako exaktný historický román čítať nedá. Koniec koncov to nebolo jeho cieľom. Kehlmann je v prvom rade rozprávač a rozprávanie (hoci patrí medzi neveľmi exaktné oblasti ľudského snaženia) sa tiež riadi istými zásadami. Životy dvoch vedcov boli plné zápletiek a dobrodružstiev, ale abstraktné diskusie o astronómii či opisy boja s komármi na rieke Orinoko, neposkytujú to naozajstné literárne napätie. A dostávame sa späť na začiatok ku Kehlmannovmu štýlu, ktorý čitateľa neuspí. Napriek tomu, že príbeh aj jeho spracovanie sú vykalkulované, čo je v tomto kontexte poklona autorovi, nepôsobí umelo, nevierohodne a vtipne za každú cenu.

Protagonisti nemusia byť dokonale vykreslené bytosti s hlbokým vnútorným životom, Kehlmann chce pobaviť a na účely vtípkov a ironických momentov postačia aj dve ploché a zmenšené postavičky velikánov nemeckých dejín. Vymeriavanie sveta nie je románom, ktorý by od základov zmenil nemecky písanú literatúru, rozhodne však nie je obyčajným bestsellerom – neotravuje, „pretože ľudia chcú pokoj,“ ako v ňom hovorí Carl Gauss.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia