Krása je len počiatkom utrpenia

Jeho život navonok pôsobí vyrovnane a spokojne, ale len dovtedy, kým sa do ich života nevrúti Rebeccin problémový mladší braček Mizzy (z angl. Mistake = Omyl).

Cunningham je slovenským čitateľom známy najmä ako autor románu Hodiny, za ktorý dostal Pulitzerovu cenu. Jeho filmová adaptácia s Meryl Streep, Nicol Kidman a Julianne Moore v hlavných úlohách bola odmenená Oscarom pre Nicol Kidman najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe.

Tak ako niektorí kritici označili román Hodiny za plagiát vrcholného diela Virginie Woolfovej, aj Za súmraku si vyslúžil kritiku namierenú na Cunnighamove analógie s klasickými dielami. Adam Mars-Jones ho dokonca nazval „rozprávkou o obchodníkovi prežívajúcom krízu stredného veku, ktorá je skazená nekonečnými odkazmi na literárny kánon.“

Je pravdou, že román Hodiny bol adaptáciou Pani Dallowayovej, nemožno ho však nazývať plagiátom. Cunningham je skvelý v psychologizácii ľudskej mysle a v tomto prípade dokázal neuveriteľne šikovným spôsobom teleportovať Pani Dallowayovú do súčasnosti, zasadiť ju do súčasného prostredia, túto vzorovu už existujúcu postavu opäť oživiť v novom prostredí za nových okolností svojským spôsob psychologizovať a analyzovať.

V románe Za súmraku Cunnigham taktiež siahol po niekoľkých už existujúcich postavách. Peter Harris sa však nesmierne podobá na Gustava von Aschenbacha z Mannovej novely Smrť v Benátkach. Cunnigham si vzal na mušku problematiku platonickej lásky, vzrušnia z fyzickej dokonalsti a krásy, obdivu mladosti a túžbu oslobodiť sa zo stereotypu každodenného života. Áno, je to von Aschenbach v Petra Harrisa, avšak nie v zamorených Benátkach, ale v intelektuálnych kruhoch súčasného New Yorku. Cunnighama preto nie je vhodné nazývať plagiátorom, ani spisovateľom kopírujúcim staré modely, Cunnighama by sme mali nazývať majstrom adaptácie a kritického čítania, znovuobjavovania klasických postáv. Cunnigham má vlastný štýl, vlastný jazyk a neuveriteľnú schopnosť pretvoriť a identifikovať príbehy literárnych hrdinov minulých storočí vo svojom vlastnom, súčasnom literárnom svete.

Napriek tomu, že Cunnighamov román, ktorý nedávno vyšiel v českom preklade, nerozpráva komplikovaný príbeh, jeho sujet je sympatickou mozaikou rýchlych udalostí v priebehu niekoľkých dní, ktoré sú spomaľované spomienkami a úvahami nielen hlavného hrdinu, ale aj samotného rozprávača, ktorý aktívne komentuje a hodnotí činy hrdinov.

Peter Harris prežíva s manželkou Rebeccou, redaktorkou magazínu o kultúre, umení a životnom štýle, „stabilný“ dlhotrvajúci vzťah, ktorý však rokmi zovšednel a spustol, ale predsa sa im javí relatívne vyrovnaný. Obaja sa zúčastňujú na mnohých spoločenských akciách a večierkoch so spoločnými priateľmi z newyorskej smotánky.

Životný stereotyp narúša príchod Mizzyho, ktorý je tŕňom v oku celej Rebeccinej rodiny. Mizzy je dvadsaťtriročný drogovo závislý mladík, ktorý nedokončil univerzitu, migruje z jedného miesta na druhé. Jeho prítomnosť v domácnosti Harissovcov pohýna ľady. Stáva sa stredobodom pozornosti, najmä Peterovej, čo spôsobuje veľký zvrat v behu životných udalostí.

Peter ako obchodník s umením sa pohybuje vo svete galérií, pričom v tej vlastnej vystavuje a predáva umenie hodné povšimnutia, nemožno ho však zaradiť medzi prvoligových hráčov. Uvedomuje si postavenie, ktoré vo svojej kariére dosiahol, a taktiež vníma priemernosť svojich umelcov. Často sa nad svojim statusom zamýšľa, pričom v hodnotení mu pomáha rozprávač, ktorý často komentuje mnohé udalosti z jeho života.

Čitateľ sa s Peterom zoznamuje práve v období, kedy sa napriek navonok šťastnému a vyrovnanému životu zrazu pristihuje pri pocitoch bezútešnosti, úvahách o zmysluplnosti svojho bytia, vzťahov a činov, ktoré vykonal, premýšľa nad svojím postavením, trápi ho vlastné stroskotanie pri výchove apatickej dcéry Beatrice, ktorá odišla z vysokej školy a odsťahovala sa do Bostonu.

Pohľad na Mizzyho život a nespútanosť, nezodpovednosť a ľahkovážnosť, podlú vypočítavosť, ale najmä mladosť a fyzickú krásu v Peterovi spúšťa vlnu pocitov a spomienok, ktoré mu pomáhajú rozlúštiť mnohé nevysvetlené, či nepochopené javy. Peter je Mizzym a jeho telesnou krásou zrazu očarený, vzrušuje ho, obdivuje a závidí mu. Ten však danú situáciu využíva, Petera zvedie, pobozká a ponecháva so zmiešanými pocitmi a zmätenou hlavou prehodnocovať celý svoj doterajší život, manželstvo, sexualitu, konanie, vzťahy.

Cunnigham čitateľovi v románe ponúkol jednoduchý príbeh, v ktorom sa však takmer každý čitateľ dokáže stotožniť s niektorou z úvah, vnútorných monológov, či životných situácií, v ktorých sa Peter ocitá. Viac ako deju sa venuje psychológii postáv, vedie s nimi časté rozhovory, dôverne pozná ich životy a čitateľovi ponúka svoje kritické hodnotiace stanovisko.

Veľmi časté sú jeho rečnícke otázky, ktoré majú podnietiť ich konanie a ďalšie dianie. Príbeh je poskladaný z rýchlych a výstižných dialógov, ktoré mu dávajú spád. Autor ho však rád retarduje retrospektívami či úvahami o živote, smrti, ale najmä o umení a kráse, ktoré v príbehu zohrávajú zásadnú rolu. Spomaľovanie deja však nepôsobí nudne a neodrádza od ďalšieho čítania. Jazyk románu je bohatý a deskriptívny, nie však nudný. Čitateľa zaujme ľahkosťou a vtipnosťou, ktoré ho nútia obracať stránky.

Michael Cunningham: Za soumraku, prel. Veronika Volhejnová, ODEON: 2011