Muži sú z Rotha, ženy z Jongovej?

Keď v roku 1969 vyšiel Portnoyov komplex Phillipa Rotha, spôsobil škandál, predovšetkým kvôli absolútnej otvorenosti, s akou je napísaný. Hravá a spontánna výpoveď Alexandra Portnoya o sexe, židovstve a sexe a rodičovskej láske a sexe zožala obrovský úspech.

O štyri roky neskôr vychádza román, ktorý sa snaží rozprávať o tom istom, no inak. Strach z lietania Ericy Jongovej býva označovaný ako erotický a feministický. Je otázne, či je to skutočne pravdou, pretože len časté používanie slova ,,cunt”, či ,,fuck” ešte neurobilo zo žiadneho románu erotické veľdielo. Hlavnou témou tejto knihy totiž nie je sex, ako sa dobromyseľne domnieva Jongová, ale cudzoložstvo. ( ,,...sex v pravom význame slova máte s niekým iným, nie s manželom...”). Podobného omylu sa autorka dopúšťa, keď o sebe tvrdí, že je feministkou. Tú z nej totiž nespraví fakt, že jej jediné dieťa vychovávala opatrovateľka, zatiaľ čo ona sa venovala kariére a drogovým excesom, a ani to, že sa otvorene priznáva k face-liftingu a hlása akúsi pokrútenú (sexuálnu) slobodu pre ženy.

Alex Portnoy je roztomilý a takým je aj jeho humor. Nikto mu nikdy nebude mať za zlé jeho vyjadrenia o ,,gójoch”. Pri Jongovej je naopak nemožné zbaviť sa nepríjemnej pachuti pri čítaní pasáží o ceste Isadory Wing do Viedne takmer tridsať rokov po skončení druhej svetovej vojny. Nie všetci Nemci sú totiž nacisti a Nemky ,,Nazi bitches”, tak ako nám to servíruje Jongová. ,,Desať spravodlivých” sa nepokúša nájsť ani medzi Rakúšanmi, ktorých označuje za Nemcov, čo len tak mimochodom, považuje väčšina z nich za prinajmenšom nevhodné.

Alex Portnoy nás pobavil aj rozosmial, Isadora Wing, ktorá okrem Európanov nenávidí aj psychiatrov, hoci by aspoň jedného, či dvoch skutočne nutne potrebovala, nás môže len rozčúliť. Vrcholným okamihom Jongovej knihy je klasifikácia obyvateľov starého kontinentu podľa toaliet, ktorá je dostatočne vtipná a nápaditá, a tak akoby nepatrila do tohto dielka.

Je neuveriteľné, aký ohlas vzbudilo dobrodružstvo otravnej a zmätenej Isadory, ktorá opustí svojho manžela uprostred konferencie psychoanalytikov vo Viedni, aby ho podviedla s jeho poloimpotentným kolegom, ktorý vie bezkonkurenčne masírovať zadky (,,...želala som si len, aby ma ešte raz chytil za zadok. Nasledovala by som ho všade. Do Dachau, do Auschwitzu, všade...”). Akú výpovednú hodnotu o spoločnosti (ženách) a dobe, v ktorej kniha vyšla, má fakt, že sa jej do dnešného dňa predalo 15 miliónov výtlačkov?

Áno, písala o sexe, no v tej dobe to spravili aj iné: Diane di Prima (Memoirs of a Beatnik, 1969), či Millerova milenka Anais Nin v niekoľkých zbierkach poviedok, ktoré vyšli v priebehu sedemdesiatych rokov. (Sám Henry Miller, potomok nemeckých! katolíkov, vychválil Strach z lietania, dokonca ho prirovnal k svojmu Obratníku Raka.)

Kto bol a je schopný empatizovať s rozmaznanou, úzkoprsou a zarážajúco sebeckou Isadorou, ktorá disponuje vlastnosťami a návykmi, ktoré môžu byť pôvabné u päťročného dievčatka, no sú neznesiteľné u takmer tridsaťročnej ženy?

Erica Jongová sa narodila a vyrástla v New Yorku, na Upper East Side, v usporiadanej židovskej rodine. Po materiálnej stránke jej nič nechýbalo. Prázdniny trávievala v Európe, v luxusných hoteloch. O svojich pobytoch na starom kontinente píše: ,,Európa bola pre nás sexom...Európa bola poéziou...hrali sme sa s nebezpečenstvom, na hranici ohňa, oblizovali sme ho, sex, vzbĺkli sme. Fakt, že sme unikli najväčšiemu pogromu v histórii, robilo Európu viac sexy v očiach nás – židov amerického baby-boomu.”

S prvým manželom sa rozviedla, keď zošalel (považoval sa za Ježiša Krista). Napriek, či práve, kvôli jej definícii naplneného sexuálneho života, teda mimomanželského, sa Jongová opäť vydáva. Tentokrát za psychiatra Alana Jonga, ktorého následne opúšťa kvôli otcovi svojho jediného dieťaťa Jonathanovi Fastovi. Manželstvo číslo tri končí takmer tak rýchlo ako číslo dva a Fast nemôže povedať, že ho nikto nevaroval. Stačilo si prečítať ex-manželkine romány a hneď by vedel na čom je. V súčasnosti žije Jongová s číslom štyri – právnikom Kenom. O rôznych štádiách duševného rozkladu a utrpenia jej dcérky Molly sme si mohli istý čas prečítať v rôznych časopisoch. ,,Mala som všetko, čo som si len zmyslela”, vraví Molly, ,,no ani jeden z nich (rodičov) nebol nikdy pri mne.” Drogy, alkohol, bulímia, pokus o samovraždu v štrnástich rokoch. Úbohé bohaté dievčatko.

Erica Jongová sa prostredníctvom svojho alter ega vyznáva z toho, že závidí Alexandrovi Portnoyvi jeho matku, dodávateľku zlého svedomia, ,,firmu Úzkosť, strach a frustrácia”. Zaujímavá úvaha. Možno keby bola Jongová trochu viac frustrovaná aj v ostatných oblastiach života, nielen v sexe, možno keby nevyrastala v pohodlnom svete americkej bielej vyššej strednej vrstvy, možno by bola aj iná Isadora.

Rothovi sa podarilo majstrovské dielo. Vykresliť neotrepaným a sviežim spôsobom muža, ktorý dospieva v zovretí nadovšetko milujúcich rodičov, ktorých súčasne nenávidí aj miluje. Muža, ktorý porušuje všetky tabu, no neprináša mu to žiadnu slobodu, či spasenie. Isadora Wing je jedno veľké plytké chodiace klišé a jediná jej záhada tkvie v tom, že nám bude ešte dlho vŕtať v hlave, ako jej mohli naletieť na to, že je iná.

Philip Roth: Portnoy´s Complaint. Vintage: (reprint) 2005. 288 strán.

Erica Jong: Fear of Flying. Signet: (reprint) 2003. 448 strán.