List adresovaný uznávanému profesorovi na Katedru politických vied voľaktorej univerzity v Spojených štátoch nemusí byť len žiadosťou o zamestnanie, ani polemikou s publikovaným textom či prisladeným ďakovným posolstvom dávneho študenta.

Okrem listov sa v tomto románe čitateľ ani ničoho iného nedočká... Nemusí sa ani zďaleka báť, listová komunikácia hlavných aktérov nie je v tomto románe ťarbavou nevýhodou, ale naopak – je vzrušujúcim spôsobom rozprávania.

Naspäť k Alecovi, pardón, profesorovi Alexandrovi A. Gideonovi. Po siedmich rokoch od rozvodu mu píše bývalá manželka Ilana, ktorá zostala žiť v Izraeli. Žiada ho o pomoc so synom Boazom, ktorý sa podľa mnohých indícií príliš nevydaril. Nemá záujem o vlastnú budúcnosť, ľudia v jeho okolí sa obávajú agresivity mladého muža. Malé plavé chlapčiatko so záujmom o okolitý svet je už len dávnou spomienkou.

Gideon je uznávaný profesor, bohatý a vplyvný muž. Ilana vie, že mu stačí zdvihnúť telefón, kontaktovať v Izraeli toho správneho priateľa a vybaviť Boazovi akú-takú perspektívu. Gideon na žiadosť ex-manželky odpovedá formálne, ale súčasne veľmi pragmaticky. Koná štýlom, v ktorom je doma. Prostredníctvom advokáta posiela šek.

Do listovej „siete“ počas niekoľkých mesiacov v roku 1976 sa zapájajú postupne ďalšie postavy. Ilana nežije sama. Jej nový manžel Michael je neveľmi úspešným učiteľom francúzštiny, a súčasne nábožným sionistom a prívržencom stratégie vykúpenia pozemkov od palestínskych usadlíkov. Gideon môže poslúžiť ako nečakaný sponzor tohto plánu...

Kúzlo Ozovho románu je práve v tejto šialene bohatej spleti námetov a motívov. Čierna skrinka je presne ako tá, ktorú hľadajú po leteckých katastrofách. Hovorí sa jej čierna, v skutočnosti je vraj kvôli lepšej viditeľnosti vyrobená v svetlej farbe. I tu sa miešajú ružové farby lásky, červené tóny sexuálnych bláznovstiev medzi Alexandrom a Ilanou i vážne farby politických dejín moderného Izraela.

Korešpondencia Gideona s bývalou manželkou je zaujímavým obrazom dvoch komplikovaných pováh a silných osobností, ktoré si kedysi dokázali uzurpovať celý svet len pre seba. Ich listy sa postupne menia na intímne spytovanie svedomia a zrkadlá minulosti. Postavy reprezentujú spoločenské vrstvy a ideové prúdy prítomné v modernom židovskom štáte. Od idealizmu kibucov cez náboženské blúznenie nábožných až po vojenskú tvrdosť zdedenú z vojen proti arabským susedom.

Boaz je prototypom vývoja. Tvrdohlavý mladý muž, ktorý nevie čo so sebou sa správa vlastne sympaticky. Na nič sa nehrá, kašle na moralizovanie otčima a úplne prirodzene si žije svoje. A dokonca nepotrebuje k životu ani protiarabskú nenávisť... Nakoniec v starom dome, ktorý svedomite opravuje, pripravuje scénu pre záverečné zmierenie. Jeho zomierajúci otec - profesor Gideon - s nevídanou láskavosťou sleduje komunitu, čo vznikla okolo Boaza. A zisťuje, že „ako veľryby vrhajúce sa na breh s nutkaním spáchať hromadnú samovraždu, trpíme postupujúcou degeneráciou talentu žiť.“

Životopis Amosa Oza vysvetľuje mnohé. Sám autor je synom prisťahovalcov z východnej Európy. Hoci jeho rodina nebola nábožensky aktívna, on navštevoval náboženskú školu. Jeho matka spáchala samovraždu. V pätnástich rokoch začal žiť v kibuci. Koncom 50. rokov slúžil v izraelskej armáde. Po vojenskej službe vyštudoval filozofiu a hebrejskú literatúru na univerzite v Jeruzaleme. Tento londonovský životný osud mu umožňuje s veľkou dávkou pochopenia umiestniť do románu autentické príbehy, postavy a konflikty.

Čierna skrinka nie je ani náhodou čerstvým bestsellerom z produkcie izraelskej spisovateľskej hviezdy. V slovenskom preklade vychádza po 23 rokoch od vydania pôvodiny. Našťastie si profesor Gideon ešte nemohol v počítači otvárať emaily, inak by asi aj tento príbeh podľahol súčasnej infekcii zrýchlenia.

Amos Oz týmto románom napĺňa zmysel literatúry. Tá je nekonečným otváraním čiernej skrinky. Čitateľ potrebuje istý druh odvahy. Riskuje, že v práve rozčítanej knihe zrazu nájde vlastnú čiernu skrinku. Ustrnie pri zistení, že zdanlivo cudzie príbehy sú aj jeho. Hoci bude ešte hodnú chvíľku sedieť v úžase s otvorenými ústami, nakoniec z takéhoto čítania vychádza silnejší.