Rousseau z Cosmopolitanu
Kto povedal, že Aristoteles či Wittgenstein nemajú čo hľadať na stránkach lifestylových časopisov? Kto povedal, že eseje z humanitných vied musia byť komplikované?
Alain de Botton, Lekce z lásky, Leda 2008, 200 s.
Alain de Botton, britský filozof švajčiarskeho pôvodu, takmer desiatkou vydaných kníh dokazuje, že filozofia nie je zložitou vedou, odtrhnutou od života – práve naopak.
Bottonove eseje o literatúre, architektúre, medziľudských vzťahoch, súčasnom stave spoločnosti, cestovaní či práci sú písané prehľadne a ľahko. Jeho najznámejšou knihou, vďaka ktorej sa dostal do všeobecného povedomia, je akási kriticko-biografická-fiktívna esej s názvom Ako Proust môže zmeniť váš život. Nech sú jeho knihy akokoľvek tematicky rozdielne, vždy súvisia s bežným životom a filozofii bežného života Botton od minulého leta učí aj na Škole života v Londýne.
V českom preklade vlani vyšli jeho Lekce z lásky, ktoré sú obyčajným príbehom jedného vzťahu, ktorý čitateľ sleduje od prvého bozku cez hádky a uzmierenia až k úzkosti a rozchodu. Rozprávač tohto predvídateľného príbehu sa so svojou láskou – Chloe stretne v lietadle z Paríža do Londýna a ešte predtým než si po prílete vyberú batožinu, vie, že sa zamiloval.
Botton nekompromisne, s humorom a niekedy až ironicky analyzuje situácie a stavy, do ktorých sa zamilovaný človek dostáva – od nevyhnutného sebaklamu, romantického fatalizmu – osudovosti stretnutia, ktoré je unikátne pre každý pár až po cynické priznanie skutočnosti, že zamilovať sa možno len vtedy, keď toho druhého vôbec nepoznáme.
Postupne sa zmieruje s tým, že ideálna láska zomiera vo chvíli, keď sa idealizovaná bytosť zníži k tomu, aby ju opätovala. „Nestojím o klub, ktorý ma je ochotný prijať za člena,“ povedal Marx – samozrejme Groucho, a tak Botton celú teóriu o existencii lásky len ako hračky, po ktorej stačí len túžiť, paradoxne nazýva marxizmom.
Okrem filozofie sa pod mikroskop dostáva aj politika a analogické prepojenie zúfalstva teroristov trvajúcich na svojich požiadavkách a človeka, ktorému láska začína pretekať pomedzi prsty a netuší, že milostnou sabotážou ju už nemá šancu zachrániť. Vydieranie, výčitky, tiché obviňovanie sú jednými z najčastejších praktík vzťahového teroristu.
Láska umiera sama na seba, a tak je aj rozchod s Chloe načasovaný na let z výletu do Paríža. Nasledujúce pasáže tak trochu pripomínajú sebaľútostné monológy pri fľaši vodky o dokonalosti milovanej bytosti, pretože svojím odchodom ho opäť vylúčila z klubu a o nezmyselnosti života bez nej – o to väčšej, že ho opustila kvôli úplnému nímandovi, s ktorým ju sám zoznámil.
Na Lekce z lásky nadväzuje podobne ladený román Romantic Movement s podtitulom Sex, nakupovanie a román, v ktorom sa de Botton opäť venuje podobným témam ako v prvej knihe, pričom však obyčajný príbeh lásky dvoch Londýnčanov predstavuje z obidvoch strán.
Botton vo svojich cvičeniach z literatúry, filozofie a umenia obyčajne nafúkne bublinu filozofickej analýzy, ktorú doplní nákresmi a grafmi, len aby ju nechal spľasnúť, keď ju vystaví kritike zdravého rozumu.
Problémom týchto dvoch kníh je však záver. Koniec vzťahu nie je príjemný a Bottonovi akoby sa nechcelo po všetkých tých prekonaných problémoch s večerami, upravovaním vlastných názorov k spokojnosti toho druhého, tolerancii „zlého“ vkusu v nakupovaní, filmoch či románoch, analyzovať stavy, ktoré nastanú, keď po spomínaných maličkostiach zostane len veľké prázdno a tak ich v porovnaní s inými pasážami len stenograficky preletí.
Botton píše zdanlivo jednoducho a niekedy sa zdá, že sa zamýšľa nad vecami, ktoré sú obyčajne jasné a jednoduché a vysvetlenie nepotrebujú. Zdanie však môže klamať a nie každý Marx je Karl.


vybrali.sme.sk
Pridať na FaceBook
Vytlačiť
