Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Snaha o znesiteľnejšie bytie

Foto: Theresa Knott (Flickr.com, licencia Creative Commons)

Román Olgy Tokarczukovej Denní dům, noční dům predpokladá čitateľa, ktorý v mene psychológie a vlastnej skúsenosti verí, že sny a nevedomie majú neobmedzenú moc. Očakáva základné znalosti o ľudskej psyché.

Nemalo by to nikoho odradiť, keďže Jungove teórie zďaleka nie sú uzavretými enklávami. Práve naopak, v rôznych podobách prenikajú nielen do umenia, ale i bežného života.

Na text však možno nahliadať i nezaťažene. Prvoplánovo varuje pred výprazdnenosťou bytia. No nie jazykom, do ktorého sa premietajú civilizačno-kultúrne trendy dneška a tým opäť len sprítomňujú svet komercie, reklamy, povrchnosti, ktorý tak dôverne poznáme a snažíme sa pred ním uniknúť.

Autorka ho zachytáva prostredníctvom archetypov, ktoré postavy nie sú schopné prekročiť. To jej umožňuje analyzovať zaužívané vzorce správania bez toho, aby siahla po chronicky známych a banálnych predmetoch tvoriacich rutinnú realitu. Jej spracovanie je nanajvýš obrazné, poetické, a predovšetkým, nahliadajúce zvnútra.

Román netvorí jediný osamelý príbeh. Obsahuje ich snáď tucet. Koľko postáv, toľko príbehov, pričom ich vypočítavanie je zbytočné. Nezáleží na ich počte, ale na tom, ako spolu súvisia, aký obraz vytvárajú, čo majú spoločné. Hľadajú si vlastnú cestu bytia a túžia po naplnení svojej existencie. To, čo im v ich ceste najviac prekáža, je vizuálno (považujú ho za ľudský konštrukt) a jazyk, ktorý nie je schopný dokonalej interpretácie.

Iste aj preto každý príbeh obsahuje reflexívne pasáže a v rámci nich pointy, niektoré bravúrne zvládnuté, iné unikajúce zmyslu alebo sú nedokončené. Takmer každá z nich má svoj uzavretý príbeh, pričom sa vyrovnáva s každým ďalším a tým sa prehlbuje najsilnejší motív románu, pominuteľnosť.

Výraznou postavou je alkoholik Marek Marek, ktorý dobodal nožom človeka a násilne sa správal k žene. Alkoholom sa chce doslova zmárniť, zbaviť sa okov nielen fyzického sveta, ale i svojich myšlienok. Rozprávač jeho situáciu opisuje skoro až láskavým tónom. A vlastne, na všetky postavy nahliada z chápajúceho hľadiska, akoby bol ich terapeut, no napriek tomu ich necháva v bezvýchodiskovej situácii.

Iná postava, Krystýna Poplochová, sa rozhodne načúvať svojmu snu, v ktorom stretne svoju spriaznenú dušu a hľadá ju v realite. Natrafí však iba na muža, ktorý nerozumie jej snahe po duchovne a jej slová pochopí doslovne, ako sexuálnu narážku, čo má katastrofálne následky. „Tak jak jsi mě slyšela v tom snu? udýchaně zašeptal. Mluvil jsi mi v uchu. V kterém uchu. V levém. Tady? Zeptal se a vsunul jí jazyk do ucha“ (s. 41).

Mimoriadne silný je religiózny motív v podobe postáv Paschalisa a Starosty. Starosta sa vzoprela vôli svojho otca a nasledovala hlas, ktorý k nej neustále prehováral. Dokázala liečiť ľudí, mala neuveriteľnú moc, no hlavne sa nechcela vydať za človeka, ktorého jej vybral otec. Ježiš jej dal svoju podobu, pretože otcovi už nedokázala uniknúť, akokoľvek vzdorovala a jej život bol mučenícky. Paschalis spísal jej život a snažil sa o to, aby ju vyhlásili za svätú.

U biskupa však narazil na nezmyselný odpor. Keď ju otec prebodol dýkou, nahú ju pribil na kríž. Pre biskupa však táto smrť nebola v medziach dobrého vkusu. Zvláštnou vedľajšou postavou je Ten-a-Ten. Vždy sa kdesi mihne, iba na okamih, je figúrkou, s ktorou rozprávač narába voľne, veď i jeho pomenovanie napovedá, že Ten-a-Ten môže byť hocikto.

Autorka teda zachádza ešte ďalej, než akú latku nastavil Jung. Opatrne, s istou váhavosťou sa dotýka problematiky jazyka: „Mluvení škodilo, zasévalo zmatek a rozmazávalo samozřejmosti. Spolu s mluvením se ve mně objevoval jakýsi třes. Nemyslím, že bych v životě řekla něco opravdu důležitého. Na nejdůležitější věci se slov stejně nedostává. (Seznam chybějících slov. Nejvíce mi chybělo sloveso, jehož význam se nacházel někde mezi „cítím“ a „vidím“)“ (s. 240).

Venuje sa aj problému vizuálna. „Žila jsem ve světě, který už odněkud znám. Každý den jsem poznávala stále více obrazů, gest, sekvencí pohybu, barev vzduchu, vůní. Všechno už jsem znala...“ (s. 229).

Jednotlivé príbehy sa prepájajú cez rozprávača v prítomnosti. Jeho narácia je spojená s Martou, archetypom múdrej stareny. I tu nachádza nedostatky jazyka a tým podrobuje kritike samotného Junga v rámci feministického diskurzu. „Neexistuje ženský ekvivalent slov „kmet“ nebo „mudrc“. Stará žena je stařenka nebo stařena, jako by stárnutí žen nebylo důstojné, nemělo žádný patos, jako by stará žena nemohla být moudrá.“ (s. 102) „Aby bylo možné něco podobného říct o ženě, musí se vymýšlet, vysvětlovat, opisovat – stará, moudrá žena. Ale i tak to zní příliš vznešeně, až je to podezřelé.“ (s. 103)

Rozprávač dokladá, že jazyk, ktorý používame, nielen realitu vytvára, ale spätne ju ovplyvňuje: „... pokud někdo začíná větu slovem „vždy“, znamená to, že ztratil kontakt se světem a že mluví o sobě.“ (s. 97) Marta nemá svoju ukončenú kapitolu ako ostatné postavy. Jej úlohou je jednotlivé časti kompozične a významovo stmeľovať.

Jazyk podrobuje ostrej konfrontácii s obrazom, respektíve stavia ho do protikladu k obrazu. Aj prostredníctvom jazyka upozorňuje na vytváranie klamlivých obrazov nezodpovedajúcich skutočnosti. No nejde o bežný obraz, ktorý ľudské oko dokáže obsiahnuť v jednom momente. Je to obraz-sen, statický a predsa pohybujúci sa, pocit, že sa nám snívalo celú noc, hoci sen trvá len niekoľko sekúnd a následne sa rozmazáva použitými slovami.

Jazyk, reč zasahuje do videnia, chápania vecí a ukotvuje ich v čase, ten im určuje začiatok aj koniec. Obraz-sen je v protiklade k slovu-reči, obraz-sen môžeme celý a naraz objať, je v ňom zážitok, skúsenosť, nevedomie, zatiaľ čo slovo-reč je jeho interpretáciou a tá často zlyháva, nedokáže nás dokonale naplniť.

No napokon i obraz, schopnosť vidieť, nepokladá za relevantný, pretože nie je stály. A človek je náchylný si veci, predmety, obrazy pamätať, autorka to následne relativizuje a považuje za ilúziu. Vyzýva ísť „za pamäť“ a „pred reč“ čím sa oblúkom opäť vracia k snom.

Paměť tvoří pohlednice, ale svět žádným způsobem nechápe. Proto krajina tak podléhá náladám těch, kteří ji pozorují. Člověk vidí v krajině vlastní vnitřní, netrvalý okamžik. Všude vidí jen sebe“ (s. 132). „Tak fungují oči – vidí mrtvý výstřižek většího, živého celku, a to, co vidí, si ochočují a zabíjejí“ (s. 132). To, čo nijako nepodlieha vedomým ľudským konštruktom a schémam, sú sny, v ktorých možno nájsť skutočnú pravdu o sebe samom bez toho, aby do toho človek vedome zasahoval.

Ďalším Jungovým motívom je archetyp Celostného Ja, jeho integrita a s ním súvisiaca identita. Postavy sa k nemu nedokážu prepracovať z rôznych dôvodov. Buď im chýba pohľad zvnútra alebo jednoducho nedokážu preklenúť fyzický svet, v ktorom je ich telo uväznené v čase a priestore.

Z tohto existenciálneho pocitu, samozrejme, vzniká úzkosť, ktorá je podľa Martina Heideggera základným existenciálne-ontologicky významným rozpoložením „pobytu“. Nahliada sa na ňu z pozície rozprávača v podobe stručného vypointovania situácie postavy, no zaujímavejšie je, keď si to postava sama uvedomí. Potom je úzkosť plastickejšia a text prestáva byť výsostne jungovský.

Niektoré postavy s úzkosťou zápasia. Tým sa im svet otvára, rovnako ako riešiteľnosť problému, no niektorým zastiera vedomie a svet im uniká, uzamyká sa. V zásade však všetky postavy postavy smerujú k tomu, aby ich život bol znesiteľnejší, menej bolestný.

Olga Tokarczuková: Denní dům, noční dům, preložil Petr Vidlák, Host: 2012

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia