Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

So psychiatrom v rodine

V tieni slávnych je veľa miesta, lebo oni sami sú veľkí. Pútajú na seba nespravodlivo veľkú pozornosť, a tak množina tých v tieni sa prudko rozrastá. Viedenský psychoanalytik Sigmund Freud to so svojou ambíciou vnútiť sa do pozornosti literátov nemá príliš ťažké. Po povinnej jazde s jeho serióznymi životopismi aj short verziami v komiksovej podobe prišiel rad na postavy, ktoré mu viac či menej krížili cesty.

Nebezpečná metóda

Biografie ľudí z učebníc už nikoho neprekvapia, kde-tu osviežia svojou formou alebo experimentátorstvom . Ešte na jar vyšla v českom preklade Nebezpečná metóda Johna Kerra. Román sa stal predlohou rovnomenného Cronenbergovho filmu. Viete, že v pozadí zásadného myšlienkového konfliktu C. G. Junga a Freuda stála ruská židovka Sabina Spielreinová? Pri svojej hospitalizácii blízko Zürichu skúšal Jung práve na nej liečbu rozhovorom. Nová metóda bola hneď od začiatku v ohrození skompromitovať sa, lebo tento liečebný rozhovor viedol k milostnému vzťahu a dal priestor posmeškom na adresu povestnej pohovky v ordinácii terapeuta. Z nej je do postele vraj nebezpečne blízko.

Ohrdnutá milenka (Jung nemal chuť komplikovať si reálny život) sa so svojím sklamaním vyplakala na Freudovom ramene. Ten bol k svojmu švajčiarskemu kolegovi lojálny. Múza pomiatla tých, ktorí za celoživotnú misiu považovali boj s pomätenosťou svojich pacientov...

Freudova vina

Mladý macedónsky prozaik Goce Smilevski pohrdol týmto mierne bulvárnym vábením. Jeho román Freudova sestra (zadosťučinenie Bruselu: kniha získala v roku 2010 cenu Európskej únie za literatúru) je silným a pôsobivým príbehom Adolfiny Freudovej, jednej z postáv zo Sigmundovho tieňa.

Úvod je tu súčasne aj koncom. Adolfina v roku 1938 tuší, že je ohrozená začínajúcim protižidovským pogromom. Žiada vplyvného brata, aby pre ňu a ďalšiu sestru pomohol vybaviť víza k odchodu do Londýna. Freud sa chová ako ignorant a profesionálny sebec. Nikomu vraj nič nehrozí, akurát on sám pre seba a iných blízkych či známych vysťahovalecké víza nakoniec vybavil. Nezabudol na svoje pomocníčky v domácnosti, osobného lekára a psa.

Sestry boli deportované do Terezína a Adolfina zrazu stojí spolu s ostatnými natlačená v plynovej komore, keď už vie veľmi dobre, že sa osobne zoznámi so Smrťou. Tesne pred tým, ako prejde na druhú stranu – do krajiny zabudnutia – obnovuje zašlé obrázky končiaceho života. „Zabudnem, že na začiatku môjho života bola láska a bolesť. Zabudnem na tiché kvapkanie krvi zo skrytej rany. Zabudnem na slová mojej matky: Bolo by lepšie, keby som ťa nikdy neporodila.“ Lebo smrť je čisté zabudnutie.

Adolfina ako dievča trávila v Sigmundovej izbe voľné chvíle. Videla, že v rodine rastie ambiciózny mladý muž. Ona sama zostávala nepochopenou, osamelou, predurčenou k večnej úlohe outsidera. Stačilo pritom tak málo: keby jej matka aspoň raz potajme sledovala prechádzky svojej dcéry, hádam by pochopila, že ide o inteligentnú a rozhľadenú dámu s čistými ideálmi. Spoznáva Gustava Klimta a jeho sestru Kláru zapálenú pre rovnoprávnosť žien a demokratizáciu zatuchnutej monarchie.

Bezmocná veda

Viedeň z tohto obdobia ešte nie je elegantným veľkomestom. Adolfina sa túla chudobnými štvrťami, mesto je plné prostitútok, bláznov a žobrákov. To, čo je pre jej brata akademickou otázkou a záležitosťou klinickej praxe, ona spoznáva naživo a intenzívne. Prenasledovaná výčitkou matky (Lepšie bolo neporodiť ťa) sa ocitá v psychiatrickej liečebni vedenej progresívnym lekárom. Tu Smilevski ponúka vlastnú verziu Foucaltových Dejín bláznovstva. Román sa mení na literárnu kazuistiku tých najpodivnejších schizofrenikov a paranoikov.

Kdesi vzadu v liečebni je Izba na umieranie. „Pach živého mäsa, ktoré sa rozkladá, pach z výkalov, pach z potu. A uprostred tohto zápachu boli telá, ktorá sa obracali v ústrety smrti a telá, ktoré ju stuhnuté očakávali. Bolo chladno, ale mne sa zdalo, že v tejto temnej miestnosti sa niečo vyparuje. Každý vydychuje svojím spôsobom.“

Pôsobivosť je tým najvhodnejším označením Smilevského štýlu. Toto je čítanie, ktoré prebúdza súcit v tej najpodstatnejšej podobe. Sama ľudská existencia je poznačená absurditou, hľadanie jej zmyslu je úporné a často neúspešné. O čo viac je táto bolesť zrejmá v konfrontácii s takýmito podobami bolesti, odmietnutia a bezmocnosti?!

Freud chcel porozumieť človeku a nebál sa exkurzov do najtemnejších vrstiev duše. Podľahol chorobe akademizmu, nepostrehol živé príbehy okolo seba a okolnosti vlastného života reflektoval s neuveriteľným chladom.

Príbeh Freudovej sestry je metaforou zraniteľnosti moderného človeka. Starostlivosť o pomätancov sa zmodernizovala. Viedenské liečebne zaiste začali ponúkať kultivované prostredie a Freud spolu s kolegami z najrôznejších škôl prispel k profesionálnej starostlivosti. Napriek tomu všetkému ľudská bytosť naďalej žije v očakávaní hrejivého slova a napĺňajúcich vzťahov.

Goce Smilevski, Freudova sestra, z macedónskeho originálu preložil Ivan Dorovský, Odeon 2012

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia