Podobne ako v predchádzajúcich dvoch románoch – Muž vejde do pokoje a Dejiny lásky sú aj tu témami pamäť, spomienky a neustála a predlžovaná agónia zabúdania, ktoré udržiavajú bolesť zo straty pri živote. Príbeh knihy Dejiny lásky sa odvíjal od hľadania stratenej knihy. V románe Great House je ústredným motívom obrovský drevený písací stôl (s 19 zásuvkami, z ktorých jedna je zrejme navždy zamknutá).

Kraussová podobne ako v predchádzajúcej knihe necháva rozprávať jednotlivé postavy a je na čitateľovi, aby si ich príbehy poskladal. Avšak kým Dejiny lásky boli smiešno-romantické práve vďaka čistému štýlu a hádam najlepším postavám v novej literatúre, v románe Great House je ich nejako priveľa a ich charaktery sa prelínajú priveľmi na to, aby nesplývali.

Samozrejme aj v Dejinách lásky boli Alma a Leo veľmi smutní ľudia, ich motivácia však bola jednoznačná. Leopold Gursky – veľký umelec a zároveň klaun sa snažil žiť čo najbežnejšie, tak obyčajne, ako sa len dá. Great House je zaľudnený postavami, ktorým minulosť nedovoľuje ani len predstierať, že vedú „normálny“ život, pričom zvonku ich lineárne každodenné rituály paradoxne pôsobia úplne obyčajne.

Postavy z Kraussovej najnovšieho románu sú tak zabývané vo svojom smútku zo straty až si zo svojho stavu viac či menej úspešne pestujú akúsi formu umenia, nepochopiteľnú pre ne samotné a už vôbec nie pre ich najbližších, ktorí sa do ich obrovského domu vybudovaného okolo prázdnoty, nikdy nedostanú.

Prvý príbeh patrí spisovateľke Nadii, ktorá spomína na svoj život a vzťahy – pričom tým najdôležitejším je vzťah k neživej veci – k písaciemu stolu, ktorý dostala pred desiatkami rokov od mladého chilského básnika Daniela. Ten si ho nikdy neprišiel zobrať späť, keďže sa stal obeťou režimu generála Pinocheta. Zastavilo sa poň až dievča z Jeruzalemu tvrdiace, že je Danielova dcéra a Nadia zisťuje, že odchody milencov či manžela neboli zďaleka také komplikované ako strata dreveného stola so zamknutou zásuvkou.

Druhým rozprávačom je vdovec, ktorý hľadá a nenachádza spôsob, ako sa priblížiť k svojmu odcudzenému synovi. Tretia časť patrí britskému akademikovi Arthurovi, ktorý strávil celý život po boku ženy, ktorú nikdy nepoznal. Lotte, spisovateľka, ktorá prišla do Anglicka jedným z Kindertransportov, je presne takou zamknutou zásuvkou, ktorú milovať je utrpením. Práve u nej sa zastavil Daniel, ktorému darovala písací stôl.

Posledná sa k slovu dostáva mladá americká študentka v Oxforde, ktorá sa zamiluje do Yoava – syna známeho obchodníka so starožitnosťami, živiaceho hľadaním nábytku, ktorý počas druhej svetovej vojny zabavili židom nacisti – predmetov, na ktoré ich majitelia spomínajú akoby ich fyzická prítomnosť dokázala vrátiť čas. Nebezpečná ilúzia, ktorej si je scestovaný zberateľ príbehov, veľmi dobre vedomý.

Kraussovej jazyk je zaujímavý, v niektorých momentoch však text plynie až príliš pomaly. Navyše sa vyhla akýmkoľvek experimentom a rizikám, vďaka ktorým jej predchádzajúci román nevyznel banálne a pateticky. Great House je oveľa monotónnejším románom a aj keď sa verbalizácii extrémnej samoty nedá uprieť istá smutná krása, v konečnom dôsledku pôsobí až príliš strnulo.