Výber knihy patril k môjmu rituálu cestovania. Kúpila som si takto, priznávam, mnohé knihy, ktoré sa mi vôbec nepáčili. Natrafila som však, naopak, aj na pár kníh, za ktoré som bola neskôr vďačná. Týmto spôsobom som, napríklad, objavila aj Haruki Murakamiho, ktorého som potom mala chvíľu veľmi rada. Alebo knihu Never Let me Go od Kazuo Ishigura, ktorú som našla až nedávno neprečítanú v knižnici, a ktorá ma po rokoch očarila.

Už dávno nechodievam tak často vlakom. A odkedy nechodievam vlakom, nekupujem si ani knižky takýmto spôsobom. Niekedy sa však k nemu, hoci oveľa menej často, vrátim na letiskách. Tak som pri nedávnom lete stála v letiskovom kníhkupectve a vyberala si knihu. Knihy boli usporiadané, ako to často býva, podľa umiestnenia na zozname bestsellerov, a o knihe, ktorá bola na prvom mieste, Theo vraj počul v americkom rádiu.

Bol to román Angličanky E.L. James Fifty Shades of Grey, ktorý sa medzitým, po nevídanom úspechu, stal prvým dielom trilógie. (Jeho pokračovanie tvoria diely Fifty Shades: Darker a Fifty Shades: Freed). Čakalo ma ešte niekoľko hodín v lietadle, tak som si knihu kúpila a stala sa tak jednou z miliónov čitateliek tohto bestselleru. Neskôr som sa dozvedela, že bol najrýchlejšie predávanou knihou pre dospelých všetkých čias.

Kniha mala byť „škandálna“. Pôvodne bola uverejnená na webovej stránke fanúšikov iného bestselleru, upírskej ságy pre tínedžerov Twillight, ktorou bola zjavne inšpirovaná. Jej „škandálnosť“ spočíva v tom, že opisuje „sadomasochistický“ vzťah medzi nevinnou študentkou a úspešným podnikateľom. Multimilionár Christian Gray zvedie pannu Anastasiu Steel a zasvätí ju do sveta sadomasochistických praktík.

Anastasia je síce panna, ale kriticky zmýšľajúca, a tak sa snaží vzpierať chúťkam svojho očarujúceho milenca. Kniha je teda zo začiatku, takpovediac, učebnicou, v ktorej Anastasia kladie naivné otázky a Christian jej všetko veľmi explicitne vysvetľuje, respektíve demonštruje. Neskôr vychádza najavo pozadie jeho „perverznosti“. Bol totiž adoptovaný a jeho biologická matka bola prostitútka, ktorá ho zanedbávala a nechávala napospas týraniu svojich pasákov. Vzniklo tak v ňom prianie ubližovať ženám, ktoré sa na jeho matku podobajú.

Na základe tohto objasnenia dynamiky Christianovej zvrhlosti sa Anastasia podujme vyliečiť ho svojou bezpodmienečnou panenskou láskou, čo sa jej, ako ináč, podarí. Anastasia síce už nie je pannou, ba na to, že ešte nedávnou pannou bola, sa správa mimoriadne skúsene. Christian, naopak, stráca záujem o svoju „perverziu“, pochopí krásu nehy a požiada Anastasiu o ruku. Po „sadomasochistickom“ úvode je kniha celkom konvenčným ľúbostným príbehom s veľmi luxusnými kulisami. Jachty, gala party, súkromné hotelové apartmány a občasná erotická narážka, aby sa čitateľka nenudila.

To, že ma kniha sklamala, je jedna vec. Sklamala ma však aj latka, ktorá sa vo svete „škandálnosti“ nastavuje. Kniha totiž opisuje veľmi „mäkkú“ verziu akože-sadomasochistického vzťahu. Človek by sa nečudoval, keby Christian priväzoval Anastasiu putami obalenými v ružovej kožušinke. Najperverznejšie na celej knihe je, že milenec kupuje Anastasii drahé autá a dievčaťu, ktoré predtým chodilo v texaskách a teniskách, nakúpi šaty za niekoľko tisíc dolárov. (Román sa totiž odohráva v Amerike, hoci autorka žije v Londýne.) Až na to, že má Christian sluhov a nerobí mu problém šmahom ruky kúpiť nakladateľstvo, v ktorom sa Anastasia zamestná, nie je na románe škandálne zbla nič. Zjavne však čitateľky na celom svete zamdlievajú pri predstave zaľúbenosti so štipkou nevinného hraného násilia, ktoré sa, navyše, volá tak nebezpečne a zvrhlo ako „sadomasochizmus“.

Prečítala som si na internete, že typickou čitateľkou L.E. Jamesovej sú vydaté tridsiatničky a matky malých detí, a za jej úspech môžu predovšetkým elektronické čítačky, ktoré sú anonymné. Takže aj počestná matka malého dieťaťa si môže „škandálny“ román čítať, napríklad, na ihrisku či na kurze plávania pre bábätká. Nikto neuvidí, že v skutočnosti číta „sadomasochistický“ román.

A spomenula som si v tejto súvislosti na román Pauline Réageovej Príbeh O/Návrat do Roissy, ktorý autorka (pod pseudonymom, rovnako ako L.E. James) napísala už v roku 1954. Bola to jedna z kníh, ktoré som si asi pred šiestimi rokmi, v čase, keď vyšla v nakladateľstve Host, kúpila presne tým spôsobom v Prahe a prečítala cestou vlakom do Bratislavy. Na rozdiel od skoro tisícstranovej trilógie ide o drobnú, len vyše stostranovú knižočku, ktorá opisuje, bez úvodzoviek, sadomasochistický vzťah. Vzťah, v ktorom sú putá putá, bitka bitka a bolesť bolesť. Bolesť fyzická rovnako ako duševná, že sadista je sadista a amatérska interpretácia jeho detstva z neho nespraví poddajného medvedíka.

Za tých šesťdesiat rokov sme sa dostali k tomu, že ľudia musia pseudo-škandál čítať tajne z elektronických čítačiek a ešte si aj hrdo myslieť, že takého čítanie prebúdza ich „temné“ stránky. A tí istí ľudia potom vyzdvihnú z bazénu svoje bábätko a nezabudnú sa odfotiť ako tradičná rodina, mama, otec, dieťa a pes.

Písané pre JeToTak.sk