Umenie nezničiť sa

Písať romány pre dospievajúcich je zdanlivo ľahké. Stačí prísť s nejakou vhodnou témou a potom z nej vysekať aspoň trochu uveriteľný príbeh, ktorý poučí, odstraší alebo pobaví. Tohto receptu sa drží viacero autorov a ich postoj je pochopiteľný. Načo ťažké témy? Načo literárne experimenty? Cieľová skupina sa vďaka nízkemu veku predsa chytí aj na jednoduchšiu štylistiku.

Paradoxom je, že kým profesionálni autori uprednostňujú jednoduchosť a priamočiarosť, čoraz komplikovanejším témam sa venujú amatérski spisovatelia, ktorí majú potrebu vypísať sa z problémov vlastného dospievania. Jednoduchý príbeh a autentickosť faktov týchto skutočných príbehov však predstavujú dvojsečnú zbraň. Na jednej strane sú výstrahou s piatimi výkričníkmi, na druhej návodom na použitie. Veľkosť tohto rizika si čitateľ uvedomí zvlášť, keď zistí, že tieto memoáre sa venujú takým témam ako sú interupcie, anorexia či samovražda.

Minulosť späť nepretočíš. Stlač PLAY!

Význam profesionálneho prístupu k písaniu, literárnych techník a postupov s citlivo spracovanou témou dokazuje debutový román Jaya Ashera s názvom Prečo? 13x preto, ktorý nedávno vyšiel v češtine s nemiestne zlým grafickým spracovaním obálky. Asherovi sa v ňom podarilo zachytiť dva preplietajúce sa príbehy. Ten prvý, a najdôležitejší, je príbeh Hannah Bakerovej, ktorá sa rozhodla ukončiť svoj život, pričom predtým na magnetofónové kazety nahrala akýsi list na rozlúčku, v ktorom opisuje 13 situácií, ktoré ju k samovražde priviedli.

Zároveň je to aj príbeh jej spolužiaka Claya, ktorý Hannine kazety počúva a jednotlivé situácie komentuje. Je veľmi zvláštne počúvať hlas človeka, ktorý umrel a Clay to niekoľkokrát aj pripomína. Asherovi sa vďaka nostalgickému použitiu magnetofónových kaziet podarilo znásobiť pocit bezmocnosti. Clay nielenže nemá walkman, na ktorom by si kazety prehral, ale nedokáže vrátiť čas či odpovedať na Hannine ironické rečnícke otázky. Uvedomuje si, že bez ohľadu na to, koľko nástrojov komunikácie existuje, tajomstvá a bez kontextu vypovedané hlúpe poznámky môžu mladému človeku ublížiť natoľko, že postupne stráca zmysel čokoľvek vysvetľovať. Hannah istým spôsobom pripomína Lauru Palmerovú po pätnástich rokoch - naoko dospelý, cynický stále však neisto zúfalý hlas z magnetofónu.

Asher, ktorý je nezaujatým autorom, si uvedomuje, ako veľmi by mohlo zjednodušovanie a ukazovanie prstom na konkrétnu situáciu pôsobiť na jeho čitateľa. Preto sa vyhýba lineárnemu príbehu, čiernobielemu pohľadu na problém a Claya núti stlačiť PLAY, aby sa mu postupne mohla pred očami poskladať celá mozaika, aby našiel svoje miesto v Hanninom živote, aby sa s jej smrťou dokázal vyrovnať, hoci celý jej list na rozlúčku nezmení na zbytočnosti toho, čo urobila, vôbec nič.

Podobnou témou románov pre dospievajúcich, ktorej sa však vo veľkej miere venujú neprofesionálni spisovatelia, je anorexia. Týmto ochorením trpí približne jedno percento dospievajúcich dievčat, pričom v mnohých neliečených prípadoch je smrteľné. Ide o ochorenie, ktoré popiera akýkoľvek prirodzený priebeh dospievania so všetkými výkyvmi nálad a hojdaním sa na hojdačke emocionálnej neistoty. Obmedzuje a stanovuje prísne pravidlá, ktoré od živorenia na 500 kalóriách denne prerastajú až k sebatýraniu. Táto choroba je o porovnávaní a o súťažení. Ak fiktívna hrdinka prežije na dvoch tic-tacoch denne, mne musí stačiť jeden. V tomto prípade sa románové „spomienky na anorexiu“ v rukách niektorých dievčat menia doslova na porovnávacie tabuľky chorých diét.

Nenápadný spúšťač

Laurie Andersonová, autorka románu s názvom Wintergirls, ktorý sa istým spôsobom tejto téme venuje, si tento potenciál knihy uvedomuje, a preto je veľmi opatrná nielen pokiaľ ide o uvádzanie konkrétnych čísel, mier a váh. Hlavná hrdinka Lia je vlastne Hannah Bakerovej v mnohom podobná. Nie je mŕtva, ale žije (či prežíva) v krajine mŕtvych - je „duchom s bijúcim srdcom“.

Celý román, ktorý je akýmsi prúdom vedomia, v ktorom sú vyjadrené myšlienky občas preškrtnuté, ale stále čitateľné, v ktorom sa v kurzíve a v malých písmenách objavujú dookola sa vracajúce výčitky a príkazy zvrátenej logiky. Lia rozpráva o páde do vlastnej choroby, o spomienkach na anorektickú priateľku Cassie a dve neúspešné hospitalizácie. Takýto príbeh si nevyhnutne vyžaduje viacrozmernú hrdinku, ktorá sa nezmení na kopu symptómov ochorenia.

Laurie Andersonová má možnosť a prostriedky na to, aby dokázala vytvoriť nielen hrdinku, ktorá nezjednodušuje a nepodsúva riešenia, ktoré jej (a teda všetkým) zaručene pomôžu vyliečiť sa/ochorenie skrývať/prejsť psychiatrom cez rozum. Lia si uvedomuje, že nijaká osoba – rodičia, mŕtva kamarátka alebo lekári - ani situácia nezmení jej stav, kým ho nezmení ona sama. V tej chvíli sa z románu o chorobe stáva román o prijatí samého seba a o poriadku vo vlastných prioritách.

Asher aj Andersonová sú profesionálni spisovatelia, dokonca autori románov určených mladým ľuďom, ktorí si uvedomujú, že menej je niekedy viac. Vedia, kde prestať, dokážu sprostredkovať pocit, pričom nepotrebujú klišé, prázdne gestá a senzačné detaily. Pre čitateľa je pri servírovaní ťažkých tém asi dôležitejšia postupne dávkovaná civilnosť ako klamlivá jednoznačnosť univerzálnych riešení všetkých problémov.

Jay Asher. Proč? 13x proto. preklad Lumír Mikulka. Albatros 2009. 232 strán

Laurie Halse Anderson. Wintergirls. Viking Juvenile. 2009. 288 strán