Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková

Začiatok tejto veľkej epochy...

Nemecký prozaik a esejista Florian Illies ponúka vo svojom románe 1913 s podtitulom Leto jedného storočia životopis jedného roku zo začiatku 20. storočia, ktorý navždy zatienila katastrofa, ktorá prišla šesť mesiacov po jeho konci.

Illiesov román je zbierkou anekdot, pravdivých aj menej pravdivých klebiet z kuloárov viedenských, berlínskych, parížskych, newyorských divadiel, kaviarní a samozrejme spální. Čitateľ sa stretáva so Sigmundom Freudom, ktorému práve stroskotalo priateľstvo s Carlom Gustavom Jungom, Franzom Kafkom – zúfalým pisateľom listov, Hermanom Hessem, ktorý sa začína v manželstve nudiť (a nie je sám) či krásnou Almou Mahlerovou, ktorá práve ovdovela a do ktorej sa beznádejne zamiloval Oskar Kokoshka.

Rok 1913 je pre mnohých začiatkom – krokom do neznáma s menšími či väčšími očakávaniami úspechu. Coco Chanel si otvára prvý obchod s oblečením, Charlie Chaplin podpisuje prvú zmluvu na film a objavujú sa aj nové drogy ako kokaín. Trinástka je zakliata – všetci cítia, že niečo visí vo vzduchu, že času je napriek moderným vynálezom stále menej a menej.

Florian Illies: 1913 

Leto jedného storočia, preklad Tomáš Dimter, HOST: 2013, 312 strán.

Ukážka

Svet módy, kultúry, umenia či politiky, ustupujúce konvencie 19. storočia, rodiaca sa avantgarda... Čitateľ má pocit, že všetko dôležité v roku 1913 začalo ako náhoda, nepatrné mávnutie motýlích krídiel – ako keď sa Marcel Duchamp rozhodol prestať maľovať. Na jar tohto roku sa jediný raz mohli stretnúť Stalin s Hitlerom a možno sa niekde v zasneženej uličke maliar akvarelov s Gruzíncom s hrubými črtami minuli, nevediac, ako ich budúce konanie poznačí európske dejiny a tvár storočia, ktoré práve vstupovalo do svojej druhej dekády.

Illies k sebe jednotlivé príbehy, fragmenty radí s ironickým odstupom človeka, ktorý pozná budúcnosť týchto (zatiaľ) obyčajných, malých ľudí. Podobnú formu rozprávania použil aj vo svojich predchádzajúcich románoch Generation Golf a Generation Golf II. Aj tu vedľa seba radí objektívne materiály – citácie z dobovej tlače, krátke správy, informácie z cestovateľských bedekrov, ohlasy kritiky s dokumentami osobnej histórie – úryvkami z listov či denníkov. Bez zdĺhavých úvodov, bez komentárov a vysvetľovania vťahuje čitateľa priamo do deja. Kde-tu si dovolí krátku ironickú vsuvku, jednou vetou zaradí svoje postavy do kontextu dejín, ktoré sa v tom čase začínali.

"

Celý román pôsobí ako ilustrácia známeho výroku Karla Krausa, keď hovorí o „veľkej epoche, ktorú poznal, keď bola ešte celkom malá“.

"

Samozrejme bez Krausovej poznámky o tom, že tá epocha raz zas malou bude. Illiesov román, ako aj biografia jedného roku sa končí v decembri 1913 a ďalší rok začína so svojím – temnejším príbehom. Nie náhodou znie podtitul knihy v anglickom preklade „Rok pred veľkou búrkou“. Portrét sveta, ktorý sa navždy zmení v prvej svetovej vojne, je dokončený.

Z tohto fragmentovaného dokumentu má čitateľ pocit, že jeho protagonisti žili v časoch neobmedzených možností, že sa závratnou rýchlosťou blížili k vrcholom západnej civilizácie, a napriek tomu o šesť mesiacov neskôr vypukla prvá svetová vojna a zatienila celý myšlienkový svet roku 1913. Kozmopolitný svet stojaci na prahu modernity sa zrazu rozpadol.

Román 1913 Floriana Illiesa je a zároveň nie je príbehom prvej svetovej vojny. Opisuje totiž svet a prostredie, z ktorého vzišla. Rok 1913 bol poznačený strachom z nového, strachom z revolúcie, úzkosťami modernity, ktoré nemali čas vsiaknuť – bol začiatkom veľkej epochy, ktorú nevyhnutne čakal pád.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia