Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Zóny miznúcich ľudí

Foto: Peter Fenďa (Flickr.com, licencia Creative Commons)

Ak niektorá časť Slovenska zaváňa skutočnou exotikou, tak je to severovýchodný kút pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. A práve tento trojuholník a ľudia, ktorí ho obývajú, sú stredobodom knihy Maroša Krajňaka Carpathia.

Táto útla publikácia sa dostala do pozornosti širšej literárnej verejnosti po tom, ako ju zaradili medzi finalistov súťaže Anasoft Litera. Jej autor následne zaujal aj pesimistickým pohľadom na budúcnosť Rusínov, ktorých svet nám v knihe približuje, aj keď len metaforicky, lebo v texte sa hovorí len o krajine piatich Zón. Aj rusínčina je rečou Zón.

Okrem ľudí, ktorí sú v tomto svojráznom priestore na ústupe, zohráva v Carpathii dôležitú úlohu aj príroda, ktorá nad zoslabnutým ľudstvom jednoznačne dominuje. Jej živly sú takmer nezastaviteľné a často sa zdá, že ľudia Zón sa im príliš ani nebránia.

Najmä v prvej polovici knihy dokáže autor vyjadriť silu prírody krátkymi, často jednoslovnými vetami, ktoré evokujú rýchle, takmer hektické tempo. Neskôr sa táto črta z textu vytráca, čo je v niektorých pasážach dosť na škodu.

Putovanie v čase a priestore

Carpathia je však predovšetkým o pohybe v čase a priestore. Autor sa na úseku niekoľkých viet posúva vpred a vzad v čase, zo zóny do zóny. Zároveň však zostáva pevne ukotvený v konkrétnom zemepisnom prostredí a nedávnej minulosti či súčasnosti. Stretneme sa aj s reálnymi postavami na čele s Andym Warholom, Dianou Krall alebo seržantom Stankom, ktorý vztýčil americkú zástavu na ostrove Iwo Džima.

Rozprávač často referuje aj o udalostiach, ktoré sa len stanú a v jednej pasáži dokonca počúvame hlas zo záhrobia opisujúci vlastnú smrť. Inde zase čas začne ísť dozadu a guľky vyletujú z mŕtvych vojakov. Tieto magické črty len zvýrazňujú, že sa nepohybujeme v úplne štandardnej dimenzii.

Aj ľudia, ktorí ešte nezutekali, pôsobia akými prepätým, drsným, často až vyšinutým dojmom. Ľudské vzťahy sú narušené, nič nefunguje, ako má. A k tomu všetkému sa pridávajú pohromy prírodného aj ľudského charakteru (napr. boje na Dukle).

Čitateľ môže nadobudnúť dojem, že Krajňak je k rodnému regiónu prehnane kritický, priam krutý. Dá sa to však interpretovať aj ako varovanie smerom do budúcnosti, aby to takto neskončilo. Aby nedošlo k totálnemu rozvratu, keď sa dediny vyľudnia a postupne ich pohltí nemilosrdná príroda.

Nemá vôbec chuť konzervovať akýsi idylický obraz minulosti. Rozprávač v jednej pasáži hovorí, že folklór je problém, „zbytočne nostalgické pripomínanie si už mŕtvej fázy, ktorú už dávno malo vystriedať niečo iné.“ Minulosť nebola lepšia a zdá sa, že nebude ani budúcnosť. Zóny podliehajú tvrdému darvinistickému boju, v ktorom civilizácia a civilizovanosť prehrávajú na celej čiare.

Zjavenie tajomnej čiernej bytosti vedie nielen k tomu, že sa jej pripisujú všetky zlé veci, ale aj k predapokalyptickému šialenstvu, v ktorom sa muži opäť menia na lovcov, ľudia prestanú obrábať krajinu a zbavujú sa zbytočných strojov, „akoby všetko teraz smerovalo späť a celý tento protivývoj mal skončiť niekde pri jednobunkových živočíchoch“.

Takýto divoký spôsob života sa skončí, keď vyhubia všetku zver. Ľudia sa vracajú k pôvodnému spôsobu života, ale vedie to k chaosu, ktorý však rozprávač označuje aj za spasenie, pretože zastavuje degeneráciu. Dodáva však, že ľudia prišli o schopnosť vytvoriť niečo rozumné a nevidia rozdiel medzi dokonalosťou a popletenosťou. Je to scéna ako z najnaturalistickejšieho dystopického románu.

V niekom môže vyvolať zhnusenie, v inom strach, že toto nás, nielen ľudí Zón, jedného dňa čaká a v niekom chuť vybrať sa do Súostrovia Carpathia zistiť, ako sme od tohto scenára ďaleko.

Maroš Krajňak: Carpathia. Trio Publishing: 2011, 120 strán

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť