Zoznámte sa – Oscar Wajd

Britský kritik James Wood by štýl Američana Junota Díaza označil za „hysterický realizmus.“ Román s názvom Krátky, ale divuplný život Oscara Wajda totiž spĺňa všetky kritériá, ktoré Wood opísal vo svojej eseji – „text predstiera, že vie veľmi veľa, ale žiadnu ľudskú bytosť nepozná.“ Napriek tomu, že pojem hysterický realizmus medzi lichôtky na začiatku rozhodne nepatril, dnes má viac menej neutrálny charakter. Hysterickí realisti sa snažia literatúru pretaviť na sociálnu teóriu, a tak je aj tento román, ktorý svojmu autorovi vlani priniesol Pulitzerovu cenu, jednou zo sociologických štúdií prisťahovaleckej strednej triedy. A treba pripomenúť, že nejde o žiadne klišé.

Mimoň Oscar

Na to, aby bol Oscar stelesnením klišé počítačového „mimoňa“, zahrabaného v komiksoch, obskúrnych sci-fi a fantasy filmoch a hrách, by musel bývať niekde na predmestí s rodičmi, ktorí majú dosť svojich problémov, aby sa zaoberali nedostatočne vyvinutými sociálnymi zručnosťami svojho potomka. Nie, Oscar je Dominikánec – asi jediný, ktorý v celom ghette v New Jersey, kde žije so svojou matkou a sestrou, nebalí jednu babu za druhou a v zadnom vrecku nohavíc nenosí hrebeň. Práve naopak Oscar je plachý, neustále platonicky zamilovaný do baby, ktorá je mimo jeho ligu, pričom k svojim nevýhodám pridal aj svoje telo prerastené do rozmerov menšieho obra.

Díaz bojuje jedným klišé proti druhému. Román totiž nie je len krátkym a divuplným príbehom Oscara de Leóna (prezývku Wajd mu vymyslel spolubývajúci na internáte, pretože mu pripomínal Oscara Wilda), ale aj históriou jednej rodiny dominikánskych prisťahovalcov a ich krajiny. Díaz, ktorý sa narodil v Santo Domingu a jeho rodina sa presťahovala do USA keď mal šesť rokov, má tú správnu kvalifikáciu na to, aby bol schopný napísať román zachytávajúci múdrosti ulice v rytme hip-hopu a zmiešanine angličtiny a španielčiny (čitatelia českého prekladu sú vo výhode, prekladateľka pripojila krátky slovník). Hoci študoval na jednej z najprestížnejších amerických univerzít – Cornelli, živil sa ako umývač riadu a robotník, kým vydanie zbierky poviedok Drown nezmenilo jeho život.

Folklór poznámok pod čiarou

Po vydaní poviedok, v ktorých zhruba načrtol svoje obsedantné témy a ako sa v angličtine hovorí „našiel svoj hlas“, začal učiť kreatívne písanie na Massachusetts Institute of Technology. V románe o Oscarovi sa mu tak podarilo spojiť takmer nespojiteľné svety žánrovej literatúry a intelektuálnej prózy, ktorou nepohrdne žiadny salónny literárny kritik.

Oscarov príbeh sa dokonca dočkal aj divadelnej adaptácie. Pod názvom Fukú Americanus ju naštudovala divadelná spoločnosť Campo Santo, ktorá má s naštudovaním Díazových poviedok už pár skúseností. Ako názov naznačuje, hra sa sústredí najmä na fenomén fukú, ktorý Díaz hneď v úvode svojho románu opisuje ako prekliatie, ktoré sa doplavilo z Afriky na prvej lodi s otrokmi, a teda je osobitným prekliatím nového sveta.

Díaz vie, že Američania obľubujú magický realizmus či folklór juhu USA, rodinné ságy a romance, komplikované rodinné vzťahy a jasné typy postáv, ktoré je také jednoduché dvoma ťahmi ceruzkou prekresliť do komixovej podoby. Práve preto im ponúka presne takúto kombináciu štýlov a príbehov. Na jednej strane je to Oscar a jeho spisovateľské a romantické ambície. Na druhej strane dejiny Dominikánskej republiky v čase vlády (aj na latinskoamerické pomery) obzvlášť krutého diktátora Trujilla, o ktorého činoch a skutkoch sa čitateľ dozvedá najmä z poznámok pod čiarou. Nikdy by som neverila, aké zábavné dokážu byť.

Díaz si zámerne vybral žáner sci-fi a fantasy. Tieto sa totiž do väčšej či menšej miery zaoberajú temnými stránkami ľudskej skúsenosti prenesenej do nereálnych kulís vesmíru či utopických svetov. Témy zotročenia ľudských bytostí, ovládania mysle, či autokratickej nadvlády im nie sú cudzie a Díazovi poskytujú optiku na zrekonštruovanie života v Dominikánskej republike počas vlády človeka, popri ktorom Sauron pôsobí ako nevinná bytosť (teda oko).

Tolkien z DR

Prirovnanie k Sauronovi nie je úplne náhodné, napriek tomu, že rozprávačom nie je Oscar, čitateľ vie, že jeho snom je stať sa novým Tolkienom, preto sa dejiny Dominikánskej republiky preplietajú s príbehom Pána prsteňov. Díaz tak osvedčeným trikom spája magické so skutočným, pričom má povolené zveličovať a doslova rozlievať kečup ako v správnom komikse. Fyzická brutalita strieda emocionálnu až sa začnete pýtať sami seba, prečo sa román nevolá Krátky, ale násilný život Oscara Wajda.

Vďaka takýmto rôznym metaforickým, žánrovým a jazykovým okľukám, Díaz celkom špecificky spracúva témy imigrantskej neistoty a hanby a komplikovanej kultúrnej identity (obyčajne druhej generácie) prisťahovalcov. Oscar sa točí dookola na tej istej ceste omylov a nových nádejí a nedokáže sa na seba pozrieť z vonku. Napriek tomu, že stále píše, sám svoj vlastný príbeh nepozná. Ten je dovolené spoznať len čitateľovi, ktorý nemusí byť prisťahovalcom na to, aby vedel, že pamäť je jedným z najlepších liekov na rýchlosť prítomnosti.

Aj Junot Díaz sa v jednom rozhovore vyjadril, že „zlý príbeh je lepší ako žiadny“ a hádam to nepovedal len ako snaživý učiteľ kreatívneho písania.

Knihu si môžete kúpiť v internetovom kníhkupectve Anplag