Intímny portrét imperátorky Kataríny II. – sex, lži a depeše

Nech je ako chce, faktom je, že historici majú zväčša pokojnú prácu a tichší život, a preto od nich možno len ťažko očakávať, že budú mať sklon k „viac sexy“ prístupu k náročným témam.

O tom, že Virginia Roundingová sa k životu a dielu ruskej imperátorky Kataríny II. postaví trošku inak (čo by sa nám v Inaque mohlo páčiť), ma presvedčil nielen jej predslov ku knihe, v ktorom autorka objasňuje svoje dôvody na jej napísanie, ale aj letmý pohľad do jej doterajšej bibliografie. Tá nám ponúka značne zaujímavú mozaiku: na jednej strane praktická príručka pre správcov farských majetkov, na druhej strane kniha o životných osudoch Slávnych horizontálok, čiže dám, ktoré si svoje spoločenské postavenie vydobývali nežne a v polohe ležmo.

Takto rozostavené figúrky v rámci šachovej partie spisovateľ-čitateľ ma nenechali chladným a s miernym upokojovaním sa, že to prinajhoršom dopadne tak, ako film Sofie Coppola Marie Antoinette (nádherné barokové kulisy a dej, ktorý je nedejom, ale zato plným pocitov), som sa pustil do sledovania osudov najväčšej zo všetkých Katarín (tu mi nedá s láskou nespomenúť našu radnuyu Jekaterinu Aproximovnu Tóthovú, ktorej bonnes manières parlementaires mi v týchto bujarých časoch poslaneckého ančovania a fackovania, čuduj sa svete, akosi chýbajú).

Štruktúra Roundingovej biografie Kataríny II. je na počudovanie konzervatívna, a tak môžeme chronologicky sledovať prerod nemeckej protestantskej princeznej Sophie Frederiky Augusty von Anhalt-Zerbst na pravoslávnu ruskú imperátorku Jekaterinu. Autorka nám častým využívaním korešpondencie cárovnej s jej blízkymi aj súčasníkmi sprostredkúva intímny obraz ženy na ceste k vrcholu a na vrchole.

Je pritom veľmi vhodné, že o žene píše iná žena; nechcem sa dopustiť sexistických náhľadov, ale musím konštatovať, že práve kladením dôrazu alebo povedzme upriamením pozornosti na niektoré aspekty, ktoré by možno historikom-mužom unikli, je Roundingovej Katarína autentickejšia a plastickejšie vystupuje z vrstiev barokového púdru a olejov na plátne.

Hoci doba Kataríny II. a jej vláda rozhodne neboli chudobné na veľké dejinné udalosti, Roundingová sa sústredí na Katarínu v jej životných úlohách dcéry, manželky, matky a starej matky, ktorá popri povinnostiach vyplývajúcich z týchto úloh musela bojovať o život a neskôr o svoje impérium. Samozrejme, že ani úplný laik by neočakával, že imperátorský dvor bude selankou, petrohradský cársky dvor Jelizavety Petrovny a neskôr Kataríny II. je však vzhľadom na povestné miestne špecifiká hrou na život a na smrť v kulisách barokových transvestitných maškarných bálov a neprestajných ohňostrojov.

Autorka nás sprevádza neľahkým životom mladej Kataríny, frustrovanej z nenaplneného manželstva a ambícií, obklopovanej rôznymi (aj zámerne na intímne účely nasadzovanými) nápadníkmi, jej obavami o vlastný život a život jej syna, následníka trónu Pavla. Sledujeme násilnú smrť infantilného manžela Kataríny, imperátora Petra III, a jej vlastnú, krvou vykúpenú, korunováciu.

Po úspešnom prežití intríg však ani na tróne Katarína nenachádza pokoj a ako veľmi citlivá žena hľadá muža, ktorého by mohla milovať celý život. Jej srdcom, listami aj spálňou prechádzajú jeden za druhým mladí rúči favoriti, plejáda vremenščikov, z ktorých jej až do svojej smrti zostane verné iba Najjasnejšie knieža Potemkin, dnes už zväčša známe len podľa dediniek a krížnika.

Roundingová pekne popisuje jednotlivé fazety osobnosti imperátorky, aj vývoj, ktorým prechádza. Zo zmyselnej ženy sa pod tlakom okolností a vlastných ambícií stáva tvrdá autokratka, ktorá sa niekedy mučí pre rozpor medzi tým, ako by chcela a ako musí v Rusku vládnuť. Z nepozornej matky, ktorá pekným slovom nezavadí o svojho syna ani jeho ženu, sa stáva starostlivá stará matka, ktorá podrobne nariadi pravidlá výchovy svojho vnuka, budúceho imperátora Alexandra I., jedného z víťazov nad Napoleonom.

Blízkosť k skúmanej postave je Roundingovej plusom a zároveň aj jej mínusom. Opisy svadobných rób a zariadenia niektorých palácov sú v ére internetu zbytočne podrobné (každý si môže dobové odevy a interiéry pozrieť na príslušných stránkach), autorke niekedy pre samý detail a intímnosti nezostáva priestor na lepšie uchopenie doby a diania v nej ako celku a zároveň sa jej občas stane, že stratí potrebný odstup. Navyše, niekedy sa pod nánosom ľúbostných eskapád a navoňavkovaných listov stráca aj hlavná hrdinka.

Roundingovej dielo je však v každom prípade skvelým doplnkom do katarínologie; mimoriadne dobre sa číta pred alebo po diele Potemkin: Catherine the Great's Imperial Partner od Simona Sebaga Montefioreho a je skvelou predohrou pre znovu vydané dielo Alexander I: Tsar of War and Peace od Alana Palmera. Zároveň, a tu Roundingová prekračuje rámec čisto historickej spisby a píše knihu na výsosť súčasnú, ide o dielo, ktoré nás upozorňuje na to, že moderna v histórii už viackrát nastala, ďalej na limity dnešného nazerania na spoločenské otázky (napr. feminizmus), ako aj na to, že ľudstvo sa vo svojej podstate až tak nemení a stále sa skladá zo synov a dcér, matiek a otcov a starých rodičov.